Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Hej. Opila som sa. Z jednej fľaše vína, ktoré som mala ešte napoly s Aničkou. Neviem, či to naozaj bolo spôsobené alkoholom, alebo som si to len nasúkala do hlavy, ale cítila som sa večer inak. To si ešte pamätám. Našťastie som neurobila žiadnu hovadinu, ktorú budem neskôr ľutovať. Akurát, že mi volala niekoľkokrát Anabelle a ja som jej nedvíhala, ale to hádam prežije. Neskôr jej zavolám. Zobudila som sa v posteli s Aničkou, aj keď neviem presne, ako sme sa sem obe dostali. "Si v pohode?" Spýtala sa ma držiac sa za hlavu. Mne nič nie je, pretože viem, že som toho nevypila veľa, ale Anička je citlivá na takéto veci a dosť často jej býva z tohto zle. "Psychicky či fyzicky?" Bolí ma hlava, to áno, ale je to slabá bolesť voči tomu, čo pociťujem vo vnútri. Čo robím zle? "Ah, Anette. Koľko je hodín?" Nahmatala na stolíku mobil a skoro sa pri tom prekoprcla z postele. "Hm... pol jedenástej. Mala by som ísť domov a vynadať Lukášovi, že mi opil Dana." Potichu sa zasmiala a pomaličky sa pokúsila zísť z postele. "Vynadaj mu aj za mňa, nech sa ku mne už v živote nepribližuje." odpovedala som urazene. Predsa len keby on za mnou včera neprišiel, tak ja by som nemusela odtiaľ odísť. A nemusela by som sa utápať v žiali. Ale prečo to robím, to už ja neviem. "Odkážem. Počuj, včera som nad tebou rozmýšľala, keď si mi vravela...., au, nemáš tu nejaké banány?" Neviem, čo ma zarazilo skôr. Či to, že si pamätá, nad čím včera rozmýšľala, alebo to, že si pýta banány. "Počkaj, donesiem ti." Nebudem sa jej pýtať, načo jej sú. Aj ja mám na ne chuť. Akurát mám posledné dva. Super, musím ísť zase do obchodu. Tam inak tiež nerada chodím. Všetci tam po mne tak divne pozerajú. "Ďakujem. Ako si mi vravela, že sa cítiš strašne nesústredená a tak. Skús ísť za tou Karolínou. Uvidíš, že ona ti pomôže. Síce na mágiu neverím, ale za pokus to stojí." Napchala si do úst polovicu banánu a slastne sa pri tom zatvárila. Ani si neviete predstaviť, ako zvláštne to vyzeralo. "Lebo už sa s tebou poriadne ani nedá rozprávať, keď si taká zadumaná. Kaja urobí to svoje čári-mári-fuk a ty budeš zase tá stará Anette." Toto vyzeralo ešte divnejšie. Asi ešte nevytriezvela. "Dobre, tak ja za ňou zájdem." Urobím čokoľvek, aby som sa vrátila do normálu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ako mi bolo prikázané, tak som urobila. Navštívila som Karolínu asi o piatej popoludní, keď už sa zdalo, že mi neexploduje hlava. Zastihla som ich pri rodinnej idylke, Ondro pozeral telku a Kaja sa hrala s ich dcérkou. "Jéj, ahoj, Anette. Myslela som, že prídeš neskôr." Znela potešene, no mne sa zdalo, že ju otravujem. "Oh, mám prísť neskôr? Chystáte sa niekam?" - "Nie, nie, nie. Cítim z teba únavu, dáš si kávu, alebo skôr nejaké šumivé vitamíny?" Pri slove šumivé vitamíny začalo moje racionálne Ja skákať radosťou. To moje skazené Ja už zomrelo, lebo nemá energiu žiť. "Daj mi všetko, čo tu máš." Podoprela som si hlavou ruku, teda rukou hlavu, "neprišla som sem kvôli vitamínom." Kaja sa v kuchyni obracia, akoby sem patrila, pritom ešte prednedávnom si dokázala urobiť popáleniny tretieho stupňa pri nepečenej torte. "Viem. Chceš odo mňa očistu." Žmurkla na mňa a podala mi pohár s vodu a niečím šumivým, čo voňalo ako multivitamín.
