Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Zdá sa to len mne, alebo je to fakt úžasný pocit, keď sa vrátite na rodnú zem? Nebol som tu síce len dva týždne, no za ten čas sa toho toľko udialo, že toto je asi jediné miesto, ktoré ma dokáže dostať naspäť do pohody. Mimochodom, áno, už som v Španielsku. V Miami som to ďalej už nevydržal, lebo ma to až príliš lákalo... Ani neviem, či vynadať Anette alebo čo, proste ma to lákalo riešiť, sám neviem prečo. Okrem toho som však let domov mal naplánovaný už na dnes, len som šiel skôr, teda ráno, mal som ísť v noci. Ale v noci som prišiel do Španielska, teda do Cádizu, kde som aspoň nemusel nikomu robiť prekvapenie a mohol som ísť rovno spať. Naši vedia, že prídem dnes, ale už ich asi omrzelo čakať ma na privítanie. Dobre aj pre mňa, aspoň sa všetci vyspinkáme a novinky si povieme ráno. Ale bolo ťažké vyteperiť sa s kufrom do mojej izby tak, aby to nebolo počuť, hlavne po schodoch, ale dal som to jak pán a sprchu som tiež dal bleskovú a myslím, že sa mi podarilo nikoho nezobudiť. Tak teda dobrú noc.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Do rána sa mi snívalo, že som v nebi a užívam si čerstvo prezlečené obliečky mäkkučké ako obláčik. Teda nebol to sen, je to tak aj v skutočnosti, ale niečo také sa mi prisnilo, že sa mám ako kráľ a nemám žiadne starosti. Nachvíľu som tej predstave rád podľahol, ale teraz, keď už som pri zmysloch, to nebude také jednoduché. Vzhľadom k tomu, že som prišiel tak neskoro, mi je podozrivé, že som sa dokázal zobudiť v takých skorých ranných hodinách. Ale pripisujem to aj zhonu, ktorý už v dome panuje. Minimálne počujem dupot detských nožičiek, ktoré patria Isabel. Mala Thea by takto asi ešte nedupala. Len mi je zvláštne, že Isabel dokáže narobiť toľko hluku. Vzhľadom k tomu, čo počujem, usudzujem, že sa cíti ako naspeedovaná veverička. Inak si neviem vysvetliť toľkú energiu hneď zrána. Zrazu som pred dverami do mojej izby počul akési šepkanie a vzhľadom k tomu, že k mojej izbe sa dostane človek až po menšej prechádzke po celom dome, usudzujem, že návšteva patrí mne. Teraz si asi poviete, že ako som mohol počuť teda to dupanie, takže pre upresnenie, Isabel sa pohybovala asi niekde nad mojou izbou. Tak som sa chtiac nechtiac vyštveral z postele a otvoril dvere, pred ktorými sa nachádzali tri malé pirane, ktoré cerili na mňa zuby. Isabel, Eissa a Alex. Ani som nestihol nejako zareagovať, už sa pustili do mňa, jeden sa mi vyštveral dobre že nie na hlavu a tí dvaja sa mi zavesili na nohy, netuším teraz, kde je kto, len vnímam, že čoskoro to tu bude na guľku do hlavy, lebo tri malé decká, to som už v dome mal a nikdy to nedopadlo dobre. "Aj vy ste mne chýbali, ale mohli by ste ma, prosím, pustiť?" Nechcem na nich kričať, veď som šťastný, že ich vidím, ale trošku je to nepohodlné. "Čo za to?" začala vyjednávať Eissa, a to je so mnou asi dve-tri minúty. "Zoberiem vás na zmrzlinu." To je prvé, čo ma napadlo. "Nie." Svine, ešte aj vyberať si budú. "Do zoo?" - "Nie." Odpovedal mi Alex a pritisol sa ku mne. "Tak vás zoberiem na nejaký výlet podľa vášho výberu?" Po tejto vete som pocítil, že ich zovretie trochu povolilo, ale nie úplne. "To áno, zišla by sa nám dovolenka." Ten pocit, keď vám toto povie deväťročné dieťa. "Takže potrebujete dovolenku? A čože ste vyťažení z práce?" Je možné, aby decká takto vyjednávali? "Áno, chceme oddych." Á, konečne ten pocit slobody. Ale Eissa zostala na mne, tak som ju zobral na ruky a šiel s nimi do kuchyne, kde boli rodičia. "Takže už si ich našiel." Skonštatovala mama. "Hej. Predstav si, že oni so mnou vyjednali dovolenku." Posťažoval som sa jej a chcel som dať Eissu dole, nech si ešte pobehá, no ona nechcela a zostala ovesená na mne. "A hádam si sa nimi nechal presvedčiť." Zasmial sa otec, zase tým jeho posmešným tónom. "Veru, už by sa aj mne zišlo odísť niekam." Ďaleko, kde odo mňa nikto nič nebude chcieť. Asi si pozriem tanečné kurzy na Bora Bora. "Veď si teraz prišiel domov." Otcovi skoro zabehla ranná káva. "Abe, inak... mám nejaké správy o Anette." Odkiaľ ona môže mať správy o Anette? "Mami, potom sa o tom porozprávame." Kývol som hlavou k Eisse a aj Isabel a Alexovi, pretože oni boli na Anette naviazaní a nechcem, aby si s ňou čokoľvek spájali. Otázky typu kde je, ako sa má a kedy príde fakt nepotrebujem. "Kde mám psov?" Ako som mohol zabudnúť na mojich miláčikov? "Asi na dvore, alebo sa len s tebou nechcú stretnúť." To bolo milé, dík, oci. "O chvíľu sa vrátim, dobre?" Pošepkal som Eisse, aby som jej dal najavo, že je čas zo mňa zliezť, čo aj urobila.
