Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Som posledný deň v práci a potom dovolenká. A vrátim sa sem až po novom roku. Strašne sa teším, pretože posledných niekoľko dní tu trpím veľké dusno, ktoré sa tu objavilo po mojom výstupe s Martinom, keď prišiel do mojej kancelárie a po narážke, či by sme nešli niekam na večeru, som ho vyšachovala z miestnosti a odvtedy sa v našom oddelení ani neukázal. Dobre, pre mňa, no odvtedy znášam časté pohľady mojich kolegov a rátam každú sekundu, kedy sa mi skončí pracovná doba a môžem odtiaľto vypadnúť. No dnes, keď odovzdávam všetky výkresy a potrebujem ich dať podpísať tomu, kto ich údajne kontroloval, teda Martinovi. Vôbec sa mi za ním nechce, ale nemám na výber. A keď kráčam po chodbe do jeho kancelárie, srdce mi ide z hrude vyskočiť. A s každým zaklopkaním na jeho dvere sa môj srdcový tep zvyšoval čoraz viac. "Ďalej." Počula som jeho tlmený hlas. Bojím sa tam ísť. Nechcem tam ísť. Čo ak... "Kto je tam?" Zvýšil hlas a ja som sa vrátila do reality, že keď už som zaklopkala, musím aj vstúpiť. Alebo ujsť. Tento nápad sa mi zdá lepší. "Dobrý deň." Zamumlala som a neunúvala som sa ho ani osloviť, nie to sa ho ešte pýtať, ako sa má. "Zdravím." Neodtrhol zrak od papierov, no podľa hlasu ma musel spoznať. Chvíľu som tam len tak stála a rozmýšľala, čo urobím ďalej, či mu mám niečo povedať, alebo mu len strčiť pod nos ďalšie papiere a držať hubu. Rozhodla som sa pre druhú variantu. "Poprosím sem a sem. Šesťkrát." Áno, odkedy sa nebavíme, som dostala šesť zákaziek a ešte nebol čas dať to podpísať. Takže tuto Martin si dnes musel pripomenúť, ako sa volá, až dvanásťkrát. Chvíľu to trvalo a tak som sa zatiaľ poobzerala po jeho kancli, v snahe nájsť možno nejakú fotku jeho manželky, alebo ich spoločnú, no nikde nič nebolo. Steny zdobili len občasné poličky s dokumentmi, nejaká skrinka, v ktorej si, predpokladám, schovával alkohol na horšie časy a na druhej strane obrovská skriňa, alebo polica, neviem ako to presne nazvať, a tá bola zaplnená množstvom zakladačov. Ale nikde nič osobné, okrem jeho saka zavesenom na vešiaku. "Tak, hotovo." Nie, že by mi ich podal, ale on mi tie papiere vtesnal do ruky a tým mi dal najavo, že mám čo najrýchlejšie odísť. Ja by som aj šla, keby ma neťažil fakt, že ja zajtra odchádzam na druhú polku zemegule a som pohádaná so svojím šéfom. "Dovidenia." Zamrmlala som si popod nos, no že som stihla zatvoriť za sebou dvere, som pocítila že niekto ich drží z druhej strany kľučky. "Anette, počkaj." Jasné, teraz to bude ako vo filmoch, že mu padnem do náručia po tom, čo si teraz vyleje srdiečko? "No?" Otočila som sa k nemu, no on vyzeral, akoby videl godzilu namiesto mňa. Teda mal pootvorené ústa a hľadel niekam za mňa. "Ja-a..." končene sa pozrel na mňa, "šťastnú cestu." Vyčaril taký polo-úsmev, z ktorého by asi každá padla na kolená. "Ďakujem. Vidíme sa po Novom roku." S kamennou tvárou som od neho odišla. Nemám vôbec náladu sa usmievať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Zlatko, si pripravená? Môžeme ísť?" Zakričala na mňa mama. Dnes som prespala u rodičov v mojej starej izbe. Už teraz mi je smutno za mojou drahou Mayou, no verím že sa bude mať dobre v rukách Karolíny. Premýšľala som aj nad susedom, ktorý sa mi o ňu staral, keď som bola v práci, alebo kedykoľvek, keď som ho požiadala. Je to taký chlap asi v mojom veku a vie o mne absolútne všetko, takže som pred ním vôbec nemusela tajiť, z akých dôvodov nemám náladu ísť Mayu venčiť. Ale veď nech sa Kajina malá zahrá. "Anette, poď už, lebo kvôli tebe zmeškáme let." Nakukol mi sem Christopher, ktorý už má trinásť rokov. A dosť často ma vytáča, lebo ho chytá puberta. "Veď už idem." Človek sa nemôže ani prezliecť z pyžama, lebo ho hneď za všetko zdžubú. Poskočila som na jednej nohe, obula si ponožku, alebo obliekla (?), schmatla kufor a šla dolu. Tam môže byť hotové skladisko kufrov, dúfam, že nám to na letisku prejde.
