Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Časť je venovaná osôbke, ktorú dnes čakala nultá hodina. Tak isto, ako ona včera mne spríjemnila večer, tak som jej ja chcela spríjemniť ráno. :)
Anette
Dnešný deň beriem úplne flegmaticky, netuším však prečo. Mala by som byť nervózna, predsa idem na svadbu, na ktorej takmer nikoho nepoznám, no fakt, že tam bude Abraham, ma upokojuje. Budem sa tam držať jeho a Pabla a možno sa tam s niekým neskôr skamarátim. Včera večer sme dlho s Abem debatovali, vlastne to bolo až do neskorej noci. Vždy som milovala naše dlhé nočné rozhovory. Preberali sme všetky témy, aj tie, ktoré by sa medzi nami už vyťahovať nemali, alebo tie, ktoré sme už dávno poriešili a nemalo zmysel ich ďalej riešiť, ale musím uznať, že som za to rada. Vyšlo pár sĺz, samozrejme, to by som inak nebola ja, ale myslím, že som pred ním teraz s čistým štítom. Nikdy som nechcela, aby sa mi ktokoľvek dostal pod kožu a odhalil vo mne aj tie najtemnejšie tajomstvá, ale Abrahamovi sa to bez pochýb podarilo už päť rokov dozadu. Včerajšia noc bola len potvrdením pre mňa samotnú, že ešte stále mám v ňom dôveru a môžem pred ním odhaliť každú moju myšlienku. Je to celkom dobrý pocit, preto som sa nevedela dočkať rána. A momentu, kedy ho znovu uvidím. Ale ešte stále neprišiel ten rozhodujúci okamih, ktorý by ma presvedčil o tom, že už chcem s ním chodiť. Chcem, to je jasné a nebudem nikomu klamať, že nie, ale nie teraz. Teraz je to v rovine, kedy je to pekné, milé a vzrušujúce zároveň. A ešte stále sa musím vyrovnať s tým, že mu nemôžem dať deti. To sú dva hlavné faktory, kvôli ktorým si ho chcem ešte držať od tela v rámci možností. Z celého môjho polemizovania som zabudla, že si natáčam vlasy. Dúfam, že sa mi ten pramienok v tej kulme neodpálil, lebo to neviem ako by som dnes už zachraňovala. Našťastie nie, všetko je v poriadku, ale trochu to zasmrdelo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vlasy som si dokončila pomerne rýchlo, len som si ich zopla, aby mi predné pramene nepadali príliš do tváre. Make up som zatiaľ ešte neriešila, keďže do odchodu z hotela mi zostáva ešte necelá hodina a pol. Mám rezervu ešte na jednu rozprávku. Tento nápad sa mi vcelku páčil, aj keď som už v hĺbke duše vedela, že to potom všetko nestihnem. Našťastie mi telefón dal jasne najavo, že som potrebná aj inde, nie len na gauči pred telkou. Teda Abraham mi to dal najavo, keď mi prišla od neho správa, že ma potrebuje. Nepochopila som to úplne, lebo veď... Čo potrebuje pomôcť umyť vlasy, alebo čo? Bez odpovede som sa otočila na päte k dverám a šla rovno do jeho izby. Chvíľku trvalo, než mi otvoril, ale keď som sa dočkala, zbadala som ho úplne bledého, až som sa začala báť, že tu videl prízrak. "Dobre že ideš, som zúfalý." Zamrnčal, keď som vošla dnu. "Kľud, čo potrebuješ?" Vystrašil ma poriadne. Čo môže byť také dôležité, že to vystrašilo nebojácneho Hulka? "Poď." Chytil na za zápästie a ťahal do svojej izby, kde ma postavil pred jeho posteľ. "Neviem, ktorú kravatu si mám zobrať." Povedal mi to úplne vážne, akoby mi oznamoval smrť jeho najlepšieho kamaráta. Pozrela som sa na neho, ako vystrašene dychčí, na kravaty a potom znovu na neho. Musela som sa nad tým zasmiať, lebo mi to prišlo ako komická situácia. "To len pre takúto kravinu si ma sem volal?" Ah jaj, Abe, Abe... S tebou sa človek nenudí. "Zober si toto." Neviem, prečo sa ma pýtal na kravatu, keď vedľa nich mal položeného krásneho motýlika presne takej farby, akej mám ja šaty. "Budeš sa ku mne hodiť." Povedala som mu s úsmevom a prehodila okolo krku motýlika. "A tie kravaty si nechaj na niečo lepšie." Zahryzla som si do pery, aby som ju naznačila, že spomínam na naše posteľné radovánky s kravatou. Určite si na to hneď spomenul, lebo on na to stále myslí. "Anette..." Úplne zostal ako omámený, čo sa mi páčilo, ale bohužiaľ sme nemali čas ani žiadne iné dôvody na to, aby sme jednu z tých kravat použili. "Musím už ísť, vidíme sa za hodinku." Nenechala som ho dohovoriť, pre prípad, že by mi povedal nejaké nežné slová, ktoré by ma dostali k nemu do postele. Už dnes neviem, ako sa udržím, lebo ten magnet čoraz viac silnie. "Teším sa." Odpovedal mi a nechal ma odísť. Takže dnes budeme spolu ladiť. Oprela som sa o stenu a chvíľu nad tým premýšľala, predstavila som si nás vedľa seba vo farebne zladených outfitoch. Kútiky úst sa mi samé od seba zdvihli do úsmevu.
