Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Už druhú noc som spala u Leóna a je mi tu vážne dobre. Po včerajšom nakupovaní som myslela, že si urobíme nejaký pekný večer (bez posteľných hrátok, aby bolo jasné), ale neskoro som sa dozvedela, že Leónko si šiel kúpiť autíčko. Najprv sa to začalo nevinným telefonátom Abemu, no akosi mali k sebe viac blízko a tak som sa nepýtala na dôvody ich romantickej chvíľky. Bola som sama asi tri hodiny, počas ktorých som si v rámci možností, ktoré mi ponúkal hotelový servis, zašla na manikúru, pedikúru a keď som sa pozrela do zrkadla, zistila som, že aj podstrihnúť potrebujem. Ešte šťastie, že kreditku nosím neustále so sebou, lebo pýtať si peniaze od Leóna nechcem a takisto ani sa vracať do môjho pôvodného hotela nemám záujem. Po jeho príchode som sa dozvedela, že tu zostáva ešte niekoľko dní a tak by sa náš plán, že si dovolenku predĺžime, mohol uskutočniť. Chcel ma ešte povoziť na tom novom tátošovi, ale už som bola unavená a tak sme si len pustili film, pri ktorom som ja aj tak zaspala. V noci ma však prepadli divné sny, teda konkrétne jeden s Abrahamom, ako sme boli spolu a kupovali sme auto. Popri tom sa ho snažila zviesť nejaká ženská, ktorej som nevidela do tváre, ale viem, že bola taká pekná, že som sa bála, že mi ho preberie. A on sa nechal. Pravdepodobne to súviselo s tým, čo mi vravel León, no aj tak ma to vydesilo. Predstava, že by sa to dialo naozaj, bola strašná.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Deň mi začal opäť úžasne prebudením slnečnými lúčmi. Toto by sa mi páčilo každé ráno, lebo slnko mi dodáva dávno stratenú energiu a cítim sa spokojnejšie, aj keď sa teraz hádam so svojím šéfom a plus s najdôležitejšou osobou v mojom živote. Celý večer až pokiaľ som nezaspala, som myslela na to. Už dva dni mám vypnutý telefón a veľmi ma láka pozrieť sa, či mi aspoň nenapísal, alebo nezavolal. No som si vedomá toho, že som to pokašľala na plnej čiare a on nemá záujem sa so mnou ďalej baviť. A k tomu mám zmiznúť z jeho života. Čiže ja to musím rešpektovať. "Anette, čo si dáš? Poď si vybrať raňajky." Ohlásil ma León z postele, keďže ja som bola v kúpeľni a chystala som sa na ďalší slnečný deň. Posadila som sa pri neho na posteľ a zahľadela sa do toho lístka, no veru mi nič nechutilo. Ale vybrala som si nejaké vajíčkové muffiny so zeleninou, ktorých obrázok ma prilákal. "Aký máš plán na dnes?" Spýtala som sa ho a zahľadela sa nachvíľu na neho, ale tak aby ma nevidel. Všetci tu nejako opekneli, aj na Abeho som sa pozerala štýlom, že ho asi zbalím a zoberiem domov. Bohužiaľ, to už nebude možné. "Hmm, dnes tu máme vystúpenie a ak sa mi podarí dohodnúť s tou pipkou, stihnem ešte dnes prepis." Oni majú dnes vystúpko. Takže ja znovu zostanem sama. "Prídeš ma pozrieť?" Urobil psie oči, až mi ho bolo ľúto, no som si istá, že tam bude mať toľko fanúšičiek, že si ma an nevšimne. A k tomu nechcem dráždiť Abrahama. "Neviem. Ešte sa rozhodnem." Vstala som, aby som si zobrala telefón, no znovu mi došlo, že ho nesmiem zapínať. Tak som ho odložila. Takýmto tempom sa možno aj zbavím závislosti na ňom. Ale prečo som sa potom nezbavila závislosti na Abem? "Bodaj by som mala takýto výhľad doma." Povzdychla som sa spokojne a nevedela som sa vynadívať na výhľad na otvorené more krásnej čistej tyrkysovej farby. Nemôžem si to zobrať domov? "Hej, bodaj by." Povzdychol si aj on, no bolo to viac depresívne. "Hm, Anette? Ty už netancuješ, však?" Nečakaná otázka, no celkom ma to zmiatlo, pretože neviem, kam tým smeruje. "Nie, prečo?" Niekedy mám chuť zahodiť všetko za hlavu a ísť tancovať, proste odreagovať sa od reality a myslieť len na mohyby môjho tela, a hneď na to má stopne mi mozog, ktorý mi vraví, že je to kravina a mala by som sa pevne držať nohami na zemi. Myslím, že to hovorí za mňa moja tvrdohlavosť, pretože som si sľúbila, že tancovať už nebudem z jednoduchých princípov, ako napríklad, že mi to až príliš pripomína život s Abem a ja si ho nechcem pripomínať. "Tak ako si udržiavaš takú peknú postavu?" No, bodaj by som mala tú moju vytancovanú. "Začala som cvičiť jógu, do posilky a tak. Snažím sa si to nejako udržať." Neviem, či som to spomínala, ale je fakt, že an tú jógu chodím. Začala som asi pred rokom, no posledné tri mesiace som tam nebola, lebo dovolenka a teraz všetko okolo Španielov. A zabudla som dodať, že na jógu chodím s Aničkou. S tou by som sa tiež mala v najbližšej dobe stretnúť. A už sa idem najesť. Jedlo rozvoniavalo ako ešte nikdy, alebo to len moje zmysly boli omámené, pretože som riadne hladná. Teda nie, že by som mala chuť na niečo, ale začína ma bolieť žalúdok a nechcem, aby to znovu skončilo nad záchodovou misou.
