Dangerous World

71. ℒℴ𝒸ℴ ℰ𝓃𝒶𝓂ℴ𝓇𝒶𝒹ℴ

*Názov kapitoly je Loco enemaorado, pre tých, ktorí používajú zariadenia nepodporujúce font, ktorý som použila.* Nezabudnite mi napísať názor na dnešnú kapitolku, lebo bude trošku odlišná než tie ostatné. Chcela by som vedieť čo najviac názorov. Prajem pekné čítanie 😇

Abraham

Cestu sme prežili dosť chaoticky, keďže letom nás sprevádzalo jedno uhučané rozmaznané decko, ktorému som mal chuť streliť jednu výchovnú. Namiesto toho som si strelil slúchadlá do uší a snažil sa zaspať. Anette bola unavená, preto zaspala už v prvých minútach letu, hneď vo vedľajšom sedadle. Bol som spokojný, hoci to decko mi zážitok kazilo. Hneď po pristátí pre nás došiel Pablo. Anette už rezervácia v hoteli skončila, preto som ju zobral ku mne. Čisto iba ako kamarátku, ešte stále sa to nijak nepohlo. Z letu som prišiel celkom oddýchnutý, teda nemusel som si ísť ľahnúť, ani hlava ma nebolí, tak sa len motám po dome. "Mal by som niečo zjesť, ale už sa neoplatí sem niečo kupovať. Nepôjdeme sa niekam najesť?" Oprel som sa o zárubňu a navrhol jej, zatiaľ čo ona sa hrala so psami. "Ja pôjdem ešte k Anabelle, volala ma na obed. Poďme tam spolu a najeme sa, hm?" Jej návrh sa mi páčil. 

A je jasné, že som ho prijal. Najesť sa s Anabelle a Diegom, plus do toho Anette a malá Thea? No čo viac si želať? Priši sme tam okolo obeda, šli sme pešo, však je vonku pekne a An býva blízko, cestou sme sa ešte rozprávali o nejakých veciach, napríklad, kedy mi končí turné a kedy začneme s výstavbou. Bol to príjemný rozhovor, bez konfliktov, všetko šlo ako po masle. Už dávno taký rozhovor nebol. Dobre, v Brazílii sme si tiež fajn pokecali, ale to nebol taký pokojný rozhovor. "Počkaj, pšt." Priložila si prst k perám, keď sme vošli dnu. An a Diego boli v zápale nejakej debaty, o ktorej som ja nemal ani tušenia. Zrejme ani Anette, ale tá toho počula viac, než ja. Nedokážem vysvetliť, o čom sa bavili, lebo som si nevedel spojiť dve a dve, takže mi nedoplo, čo bola téma. Nevadí, je to ich vec. Anette sa rozhodla sa do toho vložiť, lebo jej asi bolo blbé im odpočúvať rozhovor. Nevyzerali príliš prekvapene, preto hádam, že ich naša prítomnosť nevyrušila. "Vitajte. Vy dvaja ste šli po jednej ulici a nepohádali ste sa?" Diego zostal zaskočený, akoby nás nepoznal. Teda vlastne... boli sme pohádaní, keď sme odchádzali? V Riu sa toho toľko udialo, že ja si už nepamätám, kedy sme sa naposledy s Anette... dobre, pohádali sme sa hneď ráno po svadbe. Beriem späť. "Predstav si, že sme sa dokázali normálne baviť." Zaironizovala mu Anette do tváre, na čo on udivene pozrel na mňa. "Aká je drzá." Pošepol mi. "Podplatila ma donutami." Prezradil som mu, čo ale Anette počula a už ma vraždila pohľadom. "Nehnevaj sa." Urobil som na ňu psie oči, na čo sa len usmiala a venovala sa Thei. Stále ma dokáže očariť to, aká vie byť energická. Hlavne pri deťoch. Neraz som bol toho svedkom. Malá sa jej začala nejako priečiť, tak ju pustila na zem, no ona sa rozbehla za mnou. Skoro som padol na zadok, ale tak povedzme si úprimne, Thea je skoro ako moja vlastná, som s ňou od narodenia, tak bodaj by ma nemala rada. Anette o nás hodila žiarlivý pohľad, ale nejako nebolo na nej vidno, že jej to je ľúto. Skôr vyzerala, že sa jej to páči. Úplne som pocítil nutkanie ísť za ňou, aj s malou na rukách. Vedel som, že An a Diego to nenechajú len tak  a dočkáme sa nejakých poznámok. "No vám to tak krásne pristane." Začala Anabelle, čo som čakal. "Ale máte naše dieťa, treba urobiť vlastné." Doplnil ju Diego, čo ma trochu odrovnalo, lebo vždy boli takí podpichovační, nie takto priamo. "Ale až po svadbe." Zamávala mi An prstom pred očami a začala vykladať taniere na stôl. "Stačí, stačí, my dvaja nič spolu nemáme." Povedal som im, lebo som videl, že Anette to nejako vadí. Alebo sa aspoň tak tvárila. "Čo máme na obed?" Zmenil som tému. Som hladný jak pes.