Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Ja viem, zase som to urobila. Nasľubujem a potom sa vykašlem na vás. Plne si to uvedomujem, že som vám sľúbila kapitolu v piatok a je dnes. Naozaj, prepáčte.
Abraham
Hneď po tejto nesplniteľnej úlohe, ktorú sme s mojim bratom splnili, som sa vybral do sprchy, kde sa na mne vytvorilo so spojením vody kakaové cesto. Som čistý, ale za to voniam ako čokoláda. Ale bolo hnusné to dávať zo seba dole. Prečo mi to mama spravila? To ma tak nemá rada? Dobre, je pravda, že som sa minulý rok sťažoval, ale veď toto nemusela urobiť. Ja som dobrý chalan predsa.
No nič. Zatiaľ, čo sme piekli, mi prišiel e-mail, že moja objednávka bola prijatá a pripravená k odoslaniu. A druhá, no hádajte čo? Z.R.U.Š.E.N.Á. Skoro ma roztrhalo. Tak som Isabel polaroid objednal z inej stránky, veď pár eur hore dole. Mame som teda kúpil wellness pobyt v Brne, lebo sa mi páčila atmosféra na fotkách a keďsom si prečítal recenziu, páčilo sa mi to. A skutočne to vyzeralo ako z rozprávky. Nesnažil som sa hľadať nikde inde, je to v Európe a to mi stačí. Aj tak mamka nie je náročná, nepotrpí si na takéto veci, ale chcem jej dopriať len to najlepšie. A sama povedala, že španielský wellness nechce, lebo vraj tu pracujú samí úchylovia. Dobre, je pravda, že naša národnosť je zameraná na ... úchylnosti proste. Neriešim to. No a môjmu bratovi s najväčšou pravdepodobnosťou kúpim kuchársku knihu. Nič viac si nezaslúži. Mojej švagrinej dám asi tiež pokoj od malej a zaplatil som jej pobyt v Alpách, aj s mojim bratom a ako operka budem ja. Teším sa neskutočne, do tej malej som totálne zamilovaný. A tatkovi sme s mamou vybrali drahé hodinky, ktoré by som si teda prial aj ja, ale to ma Ježiško asi nepočúvne, lebo vraj "si nezaslúžim." Zmieril som sa s tým. Ja osobitne darujem otcovi ešte prívesok, na ktotom sú vygravírované odtlačky prstov mňa, Juana a Isabel. Podľa mňa ho to poteší, aj mňa by to potešilo, keby som sám otec. Už to mohlo byť päť rokov...
Keď som sám, mávam divoké myšlienky a tak som odhodil mobil preč a rozhodol sa ísť do kuchyne. Z komory som si vybral obyčajné čokoládové sušienky a sadol s tým pred telku. Je niečo po jednej v noci, celý dom spí a ja proste len ležím pred obrazovkou, nevnímam, čo sa v nej deje a tlačím do seba jedlo. Môžem takto zostať do konca života? Páči sa mi to.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nezostal som síce takto do konca života, ale do rána. Mamka ma tu našla pravdepodobne prvá, lebo ma aj prvá zobudila, keď šla okolo na toaletu a všimla si ma. Ako mátoha som sa presunul do mojej nevyhriatej postele a hneď tam zaspal, akoby ma zarezali. A teraz zase do seba pchám koláče a mama už do mňa hučí, nech to všetko nezožeriem, lebo na Štedrý deň budem robiť všetko znovu ja. To ma dostatočne odradilo pri predstave, ako sme robili medovníky, takže som prestal a asi sa toho už asi do Vianoc nedotknem, aby mala mama dušu na mieste. Ale č budem robiť, kým mi dôjdu balíky? Áno, náhoda to zariadila tak, že dnes mi dôjde všetko, čo som objednal. Takéto zázraky sa dejú len málokedy, ale aspoň nebudem tŕpnuť, či mi to príde do Vianoc. Ale horšia vec je, že pred mojím domom sedia moje fanúšičky. A ak ich kuriér pozráža, budem na vine ja. Teda ako, nie sú také hlúpe, sú tam možno dve - tri a ani vodič nie je taký hlúpy, ale proste načo? Načo sedia pred mojim domom, keď aj tak zajtra mám taký menší vianočný koncert a môžu tam prísť? Vstup je dobrovoľný, pretože je to na charitu, aby mali aj chudobnejšie deti aspoň jeden pekný deň v roku. "Dokážeš robiť aj niečo iné, než len čumieť do mobilu a váľať sa?" Zafučala mi pri uchu mama. Z nejakého dôvodu má stále nejaké narážky na to, čo robím a kde som. Nevadí mi to, pretože väčšinu z toho berieme obaja s humorom, ale niekedy by som sa jej fakt niekedy spýtal, čo má za problém. "Vecer pôjdeme na námestie pozrieť stromček. Ideš s nami?" Spýtala sa ma, tak som súhlasil, nech som trochu aj s nimi. Celý rok som bol preč, tak nech sme všetci spolu. Ale vnútri ma to prestalo baviť, tak som šiel dole za psami. Ako prvý ku mne pribehol Apolo a potom všetci ostatní, a zrazu na mne bolo nalepených päť psov. Ľahol som si na studenú zem a len tak zatvoril oči a nechal sa nimi oblizovať, nech mi poskáču po hlave aj po tele a nech sa túlia. Je to fajn relax, akoby zo mňa ťahali všetko napätie.
