Dangerous World

15. Pravda vyjde na povrch či to chceš, alebo nie

Ako, no keď už nečítaš autorské poznámky, aspoň toto si prečítaj. Vďaka ľudia, že som chcela zlepšiť kvalitu príbehu a požiadala som vás o to, aby ste odpovedali v komentároch na štyri jednoduché otázky. Nebudem vám dávať za vinu, že sa vám nechcelo písať dlhé slohovky plné cukru. Ale bolo mi naozaj ľúto, že kapitolu čítalo doposiaľ 158 ľudí. 27 z vás dalo hlas a 5 z nich mi odpovedalo na otázky. Ja som ich položila naozaj preto, aby som sa s príbehom dostala ďalej a aby som zistila, čo sa páči vám a aby vás to bavilo. Ľudia, ja chápem, že nie vždy je čas napísať niečo, ale uvedomte si, že ja mám tiež veľa povinností a predsa len si nájdem čas napísať kapitolu, vydať ju a dokonca aj odpísať na komentáre. Ale aspoň pri tej poslednej kapitole, kedy som vás vyslovene žiadala o to, aby ste mi na tie otázky odpovedali, aby som mohla ďalej písať kvalitnú prácu, by som ocenila, keby ste mi tú reakciu zanechali.

Takže prečo by som ja mala robiť pre vás niečo, čo nie je ocenené a byť ešte aj z toho šťastná? Áno, ja mám stále čitateľky, na ktoré sa nemôžem sťažovať. Ja sa na vás nehnevám, ale keby ste aspoň ten hlas zanechali. Alebo keď už sa vám niečo nepáčilo, tak mi to napíšte, že treba niečo vylepšiť, alebo zmeniť. Ale ako by ste sa cítili vy, keby... dajme tomu že niekomu napíšete správu. A zrazu žiadna reakcia. Ani smajlík, ani odpoveď, len to zostane videné. Ako by ste sa cítili? Viete, už som dosť krát premýšľala nad tým, že moja aktivita sa bude odvíjať od toho, aká bude vaša aktivita. Ale bolo by to nespravodlivé k tým, ktorých príbeh naozaj zaujíma, pretože v tom prípade by sme mali kapitol naozaj málo. Ja viem, že väčšina z vás autorské poznámky nečíta. Ale keď už zvládnete prečítať kapitolu, ktorá má 2500 slov, nedokážete prečítať ešte tých 300, ktoré vám chcem povedať? Nenájdete si ani kúsok času, aby ste zanechali aspoň ten blbý hlas? Naozaj ľudia, dík, že sa staráte o príbeh, ktorý čítate vy a neviete mi ani len odpovedať na to, čo sa vám páči a čo nie. Tým mi len dáte najavo, že ho máte totálne na háku. Ja som síce povedala, že kto chce, nech napíše, že vás do ničoho nenútim. Ale 5 ľudí zo 160? To je naozaj biedne a aspoň vidieť, aký charakter majú moji čitatelia.  A to je naozaj smutné, pretože sa snažím byť k vám férová a chcem aby vás to čo najviac bavilo. Ale Ďakujem aspoň tým, ktorí si našli ten čas napísať pár slov. A vy ostatní, kľudne ma zhejtujte, ja som sa vyjadrila a vôbec ma netrápi, ako si to zoberiete. Moje pocity zrejme pochopíte až vtedy, keď budete sami autormi. Ďakujem, že ste ma vypočuli a prajem príjemné čítanie. 

Anette

Ah. Dnes je ten deň, kedy odchádzam domov. A k tomu mi v noci došlo, že do práce idem štvrtého a nie ôsmeho. Keď mi to prišlo na rozum, od samej hrôzy som sa zobudila. No keď som chcela nahmatať mobil pod vankúšom, nebol tam. Asi preto, že som ho večer odložila na druhú stranu izby. Čo človek nespraví len pre to, aby vedel, koľko je hodín.  Ale tipujem, že keď je vonku ešte tma, nebude veľa hodín.  Každopádne to idem pozrieť a nastavím si rovno aj budík. Prečo je vonku taká zima? A prečo je aj v mojej izbe taká zima? A prečo sa musím v tej zime trepať pre mobil? Počkať čo to? Prečo mám správu od... Anabelle? Rýchlo som ju otvorila a prečítala si, čo napísala: "Áno? Poprosím meno, nemám uložené toto číslo." A pred touto správou bola moja, tá, ktorú som začala písať, ale namiesto toho, aby som ju vymazala, som ju odoslala. Ja.. Čo teraz? Čo jej mám asi napísať? No tak keď si pýtala meno, tak jej ho napíšem, nie?  Bože, čo so mnou robia štyri hodiny spánku. "Anette" odpísala som stručne a hneď, ako som to odoslala, som myslela, že skolabujem.  Naozaj chcem toto urobiť? Naozaj chcem, aby o mne vedeli a ja som sa vrátila do starého života? Nie, nechcem to. Chcem len Anabelle. Roztrasená som sa vrátila naspäť do postele, už len preto, že mi bolo zima, ale skôr som sa triasla z niečoho iného. Nakoniec som ešte na chvíľu zaspala.