19. Anabelle

508 72 15
                                    

Anabelle 

Deň, ako každý iný, sa mi začal super. Nie že by ma vstávanie k malej napĺňalo totálnou radosťou, ale človeka vie potešiť pocit, že sa dlho s nikým nepohádal, že má okolo seba dobrých a zdravých ľudí, a hlavne, že mu vo vedľajšej izbe plače dieťa. To ma jediné trápi, že Thea sa v posledných dňoch budí s plačom a neviem čo s tým robiť. Rozprávala som sa už aj s Abrahamovým bratom, ale to môže byť čímkoľvek a lekárka vraví, že to môže byť len nejaká bolesť bruška napríklad, keďže zúbky jej nejdú žiadne, ani sa nedeje nič, čo sa u detí prejavuje plačom. Neprikladám tomu však ťažkú váhu, jednak z toho, že v iných prípadoch sa Thea chová normálne a jednak preto, že ma trápi jedna vec. Teda dve veci - tí dvaja blázni s menom na A. Doteraz ho mám pred očami v ten deň, keď sa to dozvedel. Ležal na posteli a nechcel nikoho k sebe prijať, skrátka chcel byť sám. Prišla som za ním do izby, posadila sa na posteľ a čakala som, že ma odtiaľ vyhodí, ale nič mi nepovedal, až po nejakej dlhej chvíli sa ma tichým hláskom spýtal, či je to naozaj pravda, že Anette je preč, že už nikdy nepríde. "Je mi to ľúto," odpovedala som mu a asi by som ani v najhoršom sne nemyslela, že sa tak zloží, ako vtedy. A nikdy predtým mi ho nebolo tak ľúto, ako vtedy. Nie len on, ale aj všetci ostatní boli z toho šokovaní, smutní, deprimovaní, proste to bol mix najhorších emócii, aké by ste si dokázali predstaviť. A teraz je Anette tu, som s ňou v kontakte, Abraham je s ňou v kontakte, teda asi, síce o tom ešte nevie. Ako zvláštne sa vie život zmeniť behom jednej sekundy, doslova. Ja sama sa musím priznať, že ma to milo prekvapilo, síce som sa s ňou načisto rozlúčila a tak pre mňa bude ťažké znovu sa dostať do toho, že človek, ktorému som dala navždy zbohom, sa opäť vracia do môjho života. Neviem si ani predstaviť, aké ťažké to bude pre Abeho. Síce sa strašne z Anette teším, no zároveň sa bojím, ako to Abe dá. Bude to pre neho už veľmi veľa psychického vypätia, pretože Anette sa tiež nemôže s ním len tak zahrávať a pliesť mu hlavu. Moje myšlienky ohľadom tohto sú veľmi, ale veľmi komplikované. Chápem Anette, že sa toho bojí, pretože mu chcela dopriať nový život a chcela, aby sa mal čo najlepšie, vybral si ženu, ktorú bude milovať do konca vekov, no zároveň ona sama chce to isté pre seba. Ale je tu jedna vec, a tou je osud, teda pokiaľ sú obaja nažive a z neba nepadajú traktory, tí dvaja k sebe nájdu cestu. Ale zároveň sa bojím toho, aby si Abe nenašiel niekoho, kto mu popletie hlavu. Áno, je dosť inteligentný na to, aby dokázal rozoznať, kedy niekoho má naozaj rád, ale aj on je len človek a nevie odhadnúť, kto do jeho budúcnosti má patriť. A keď o Anette nevie, mám pocit, že nebude čakať dlho. 

"Dobré ránečko

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Dobré ránečko." Prekvapil ma milý božtek na krk, z čoho mi prešli zimomriavky po chrbte. "Dobré." Odvrkla som mu, pretože som bola sústredená na niečo iné a to písanie si s Anette. "Kto je to?" Ukázal na telefón a prešiel na druhú stranu kuchyne po pohár s vodou. "Kto je čo?" V panike som vypla obrazovku, no predsa on nemôže vedieť. Miesto toho, aby mi odpovedal, len namieril prst na to, čo mám v ruke. "S kým píšeš?" No, pozrela som na telefón a ako, čo mu mám povedať? "S kamoškou." Či chce alebo nie, táto odpoveď mu zatiaľ bude musieť stačiť. "Počúvaj, včera som bol s Abem a vravel mi, že mal tú česť volať s nejakou tvojou kamoškou. Nie je to ona?" Práve sa mi naskytla dilema, že či mu to rovno nevyklopím. Nemyslím si, že by ma môj muž niekedy zradil, ale prekecnúť sa môže. Risknem to, alebo nie? "Hej, asi to je ona. Čo ti vravel?" - "No, nič moc, len to, že bola trochu hanblivá, ale že ani on veľmi nezažiaril. No chcel by sa s ňou bližšie spoznať, vieš, nadviazať nové kontakty a možno si už aj niekoho nájsť. A ona sa mu vraj zdala celkom sympoška, aspoň z tých pár slov, ktoré prehodili. Ale že vraj si to u nej pokazil..." Tak on má konečne na dosah dievča, po ktorom celý život túži a on si to u nej pokazí? "Čím?" Zamyslene som sa na neho pozrela a zahryzla si do palca. "Povedal jej, že má frajerku." Ani neviem ako, už som stála na rovných nohách a behom sekundy som sa postavila za sedačku. "Čo? On má frajerku?" Zajačala som trochu hlasnejšie, než som mala v pláne. "Nemyslel to tak." Rozhodil rukami a zaargumentoval tak, akoby sa nič nedialo. "To je jedno, ako to myslel. Diego, ty nevieš, kto to bol." To vážne budem teraz kvôli Abrahamovi kričať po mojom manželovi? Čo som to za hysterku?  "Nie je to jedno, kto to bol? Aj tak ju nepozná."  - "Diego, to bola Anette!" Ihneď som si prikryla rukami ústa a než som stihla dokončiť pohyb, Diego vyprskol vodu, ktorú pil, na stolík pred sebou. To si bude upratovať sám. "Čo si to povedala?" Utrel si rukávom vodu z úst a pozrel na mňa takým pohľadom, že ak to poviem ešte raz, tak ma zabije. "Žeee..." Tak čo teraz? Mám mu to zopakovať, alebo nie? "Ako je možné, že on volal s Anette, keď tá už zospodu vonia fialky? Už dva roky?!" Pomaly sa priblížil ku mne a vyzeral, že zúri. Či tak bolo aj naozaj, to som nevedela rozoznať, síce s ním žijem už vyše piatich rokov. "Ono tak trochu došlo k nedorozumeniu." No ako mám toto vysvetliť jemu, čo je tvrdohlavý ako mulica a pôjde mi ešte aj vygoogliť dátum Anettinho pohrebu? "K akému nedorozumeniu? Tak ja už dva roky držím Abraháma pri živote v nádeji, že sa mi niekde nezosype a ty mi teraz povieš, že jediný človek vo vesmíre, ktorému plne dôveroval a miloval ho viac ako vlastný život, je nažive? Si robíš zo mňa srandu?" Hej, zúri. "Zlato, prosím, nehnevaj sa na mňa, ale žiadala ma, aby som to nikomu nevravela. Ani ja sama to neviem dlho, povedala mi to možno pred týždňom." Dúfam, že mi toto prosíkanie pomôže, inak som skončila, lebo on mu to povie. "Ja sa na teba nehnevám, ale on, on sa na teba bude hnevať, keď to zistí. Anabelle, prečo mu to nepovieš?" No lebo vôbec som teraz nepovedala, že nechce, aby som to niekomu vešala na nos. Niekedy si fakt vraví, ako s ním môžem žiť. Ale srdcu nerozkážeš, ja dobre viem, že ľúbim idiota. "Prosím ťa, nehovor mu to." Spojila som ruky a doslova sa nado mnou vytvorila svätožiara, ktorá za mňa sľubovala, že urobím čokoľvek, aby to zostalo medzi nami. "Ja mu to nepoviem," uf, odľahlo mi, "ale ty mu to povieš?" Prosím? Zostala som na neho kukať ako puk, ešte šťastie, že malá sa hrá v izbe, lebo by som ju asi hodila do neho. Chúďatko, to bolo kruté. Diego si len prikyvoval a keď našiel v mobile Abeho číslo, priložil si ho k uchu. Srdce sa mi rozbúchalo, no cítila som sa skôr, akoby mi prestávalo byť. Myslím, že o chvíľu odpadnem. "Abe? Ahoj. Počúvaj,... áno, je to dôležité. Anabelle by ti chcela niečo povedať." Doširoka sa na mňa usmial. "Počkaj, dám ti ju." S radosťou a zákernosťou v očiach mi podal ten pekelný nástroj na komunikovanie, ktorý mu asi hodím o stenu. "Umri." Zabila som ho pohľadom a vytrhla mu mobil z ruky. "Zdravím." Naprázdno som preglgla a snažila sa do seba nasať vzduch, no nejako to nešlo. "An, prosím ťa, rýchlo, alebo zavolaj tak o päť - desať minútiek, to už budem vonku zo sprchy." Nevedela som, či sa mám začať smiať, alebo čo, ale v tomto prípade ho môžem vyrušovať koľko chcem. "Veď máš vodotesný mobil." Poučil sa z fontánok. Dostal na narodky od kolegov stokrát testovaný najviac vodotesný mobil, aký sme našli. Zatiaľ funguje, uvidíme o dve minúty, či ho nevypne. "Ja len že, či si pamätáš tú moju kamarátku." - "Samozrejme." Zachechtal sa a vedela som, že sa pri tom usmieva. "Vr-vraj sa ti páči." Jedným očkom som pozrela na Diega, ktorý nado mnou stál so založenými rukami a čakal na môj dôležitý čin.  "Hah, celkom áno, ale tak to môže byť len prvotný pocit, neviem ani ako sa volá." Nie, toto mu nemôžem urobiť. "Ona... pozdravuje ťa." Zaškerila som sa na neho, a ja sama pre seba. "Ďakujem, aj ja ju."  Jeeej, tak takýto nežný hlások som u neho ešte nepočula. Až som sa skoro roztopila, určite ešte nahodil ten svoj roztomilý výraz so žiarivými očkami. "Len to som chcela, pre spríjemnenie dňa." - "Určite si mi ho zlepšila. Vďaka. Maj sa." Tak zložila som a s úsmevom vrátila môjmu drahému telefón. Ten neveriacky na mňa pozeral a nebol schopný si ho zobrať, tak som mu ho vopchala do vrecka a odišla. "Idem sa hrať s Theou, nech ťa ani nenapadne po mne hulákať. Toto sa musí dozvedieť len od nej, ja nemám právo mu to povedať." Zaliezla som za roh, no ešte som vykukla. "Ani ty nie." Tvrdo som na neho pozrela a definitívne odišla. Nech ho ani nenapadne to urobiť, lebo sa nedožije ďalších narodením jeho jedinej dcéry. Odhliadnuc od toho, že má nikde neďaleko syna.

Stále nemôžem zabudnúť na to, ako sa Abe roznežnil, keď som mu povedala o Anette

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Stále nemôžem zabudnúť na to, ako sa Abe roznežnil, keď som mu povedala o Anette. Iskra dokázala preskočiť a cez telefón, aj bez toho, aby vedel, ako vyzerá, ako sa volá.... neviem sa dočkať okamihu, kedy sa tí dvaja "spoznajú". "Mami? Tata robil no no?" Spýtala sa ma Thea, teda v preklade sa ma pýtala, či Diego neposlúchal, teda v dospeláckom preklade, či som nemala chuť ho zabiť. Teda či nerobil krik. No čo jej mám povedať? "Áno, keď nebudeš poslúchať, aj na teba taký bude." Čo som to za matku, že takto straším svoje dieťa. No, radšej som myšlienkami zablúdila k telefónu, kde som si našla správu od Anatte. "Dnes mám ísť k Martinovi." Je naozaj skvelé, že akurát vtedy, keď sa tí dvaja dajú do reči, príde niekto tretí a všetko musí pokaziť. Asi by som ju mala od neho odhovoriť, alebo sa prestať do toho miešať? Ja neviem, som z toho strašne zmätená, keď ja by som ich najradšej už dala dokopy, ale popri tom do toho nesmiem zasahovať, pretože chcem aby to bolo čisto na osude tých dvoch. Ah jaj... 

Por eso quiereme, quiereme como te quiero yoooo ♡ Hej, áno, už som objavila Abeho novú pesničku a nemôžem ju dostať z hlavy, zo srdca, z počítala, z YouTube, z ničoho proste, a už ju máte aj niekde tuto postnutú. Volá sa "Jacob Forever, Farruko - Quiéreme (Remix - Lyric Video) ft. Abraham Mateo, Lary Over" toto je oficiálny názov celého videa s textom, nič viac nie je uverejnené. Proste ale úžasná je, odporúčam vypočuť. 

Ako som sľúbila, je tu kapitolka z pohľadu Anabelle. Neviem, či vás bavila, dúfam však, že áno, lebo som sa fakt namakala na tom, ako vám vysvetliť jej pohľad na celú situáciu, ale priznávam, že už som nevedela, čo nové dodať, pretože vy viete, ako to je. Jej pohľad tam teda je, myslí si to, čo vy. Plus som sem dodala trochu naťahovačku, ale skúste sa do toho vžiť, podľa mňa ten telefonát bol strašne milý. Ja byť Anette, tak Anabelle za to vybozkávam. :) Á už sa to dozvedela aj ďalšia postava z príbehu, Diego, ktorý to zobral po svojom a takmer to Abemu povedal, popri tom Abe je chránený akýmsi štítom, ktorý nedovolí akúkoľvek informáciu v tejto podobe k nemu pustiť. Takže sa ešte zabavíme, ale nebojte, aj tak mu to povie sama Anette. Ale neviete kedy. A ako. To viem len ja :D Ale prosím si od vás komentáriky hlavne na túto kapitolku, ako sa vám páčila z pohľadu inej postavy. Teším sa

Inak aké bude vysvedčko? Dúfam, že som vás počas šk. roku nejako neovplyvňovala v učení, lebo to by ma mrzelo. Ja budem mať päť dvojok, ostatné jednotky. Teda na to, že som si ešte nestihla uvedomiť, že sa začala škola, si myslím, že celkom dobré. S priemerom 1,35 sa hádam na to pozemko dostanem. Ľudia, ale jedna vec ma teší viac, a to, že sme v týchto dňoch na DD dosiahli 120K videní, DB má úžasných 52K a DW sa dostáva k 5K, čo je naozaj super. Ď.A.K.U.J.E.M.! Fakt, bez vás by som bola už niekde zakopaná a ľudia by si už na mňa ani nespomenuli. Ľúbim vás a prepáčte, že som nevydala v utorok časť, ale nedalo sa mi, zdravotné problémy.   

Dangerous WorldWhere stories live. Discover now