Dangerous World

29. To sa kamarátom nerobí

Anette

Čakala som, že ten bozk bude trvať len stotinu sekundy, tak, ako som to videla na videách z jeho koncertov. No tento trval minimálne päť sekúnd, ak nie viac. Nemôžem sa sťažovať, páčilo sa mi to. Je to pocit ako s Leónom - páči sa mi, mám ho rada a má pre mňa akýsi magnet, no neviem si predstaviť, že by som s ním mala čosi viac, než len posteľný vzťah. "Ja som vedel, že to raz príde." Povedal mi hneď po tom, čo sa naše pery od seba odlepili.

Po koncerte v nádeji, že sa vyhnem Martinovej reakcii, som šla hneď za Malumom. Jednak z toho dôvodu, že sa s ním potrebujem dohodnúť o Valentínskom večierku, a jedna preto, že boh vie kedy sa znovu uvidíme tak, aby sme sa mohli a rozprávať. "Ale čo, hádam by si nechcela prídavok?" Spýtal sa ma podpichovačne, keď ma uvidel. "Nie. Potrebujem od teba len jednu vec." Podišla som plblizsie k nemu, čo som asi nemala robiť, pretože, no dostala som ďalšiu rýchlu pusu, ale tú už som nechcela. "O čo ide?" Posadil sa spokojne na pohovku a pohľadom mi naznačil, nech si sadnem pri neho. Ďakujem, radšej postojím. "Prosím ťa, po zvyšok týždňa ma nevyhľadávaj keď som s Martinom. Síce spolu nechodíme, ale nie je určite nadšený z dnešného večera." Objala som si trup a pozrela sa radšej do zeme. Nemám chuť pozerať sa mu do očí. "Jasné, v pohode. Počuj, keď si mi vravela že si s Abem v kontakte, no on o tebe nevie, ako je to možné?" Pokrčil obočie a zahľadel sa na mňa pohľadom, ktorým sa snažil zistiť, či som čarodejnica, alebo len dokážem oblbnúť ľudí. "Ah.. Keď to potrebuješ vedieť. Začalo sa to tým, že som volala s Anabelle a Abe zachytil nás rozhovor, čo odštartovalo pár telefonátov medzi nami dvoma. Neviem, prečo mi vtedy prvýkrát volal, ale odvtedy ma spoznal pod inou identitou - bohužiaľ som mu povedala, že sa volám Amélia. Ja viem, ja viem, že som urobila blbosť, ale pochop, on by mi aj tak neveril a k tomu som mu to nechcela povedať cez telefón." Povzdychla som si. Maluma sa tvári, akoby silno nad tým premýšľal. "Je to logické. Môžem mu zavolať?" Zavolať? Prečo mu chce zavolať? Vystrašene som na neho pozrela. "Čo ak by som odpovedala nie?" Nadvihla som jedno obočie, no nedočkala som sa ničoho iného, len podobného zachechtania, ako keď sme sa tu prvýkrát stretli. "Tak mu zavolám aj tak." Vytiahol telefón a vytočil jeho číslo. No úžasné, už len nech mu povie, že som tu s ním a ako bonus, že sme sa aj bozkávali. "Čo mu chceš povedať?" Pozrela som na neho skúmavým pohľadom, no nenašla som žiadny náznak toho, že by chcel urobiť niečo zákerné. "Nič, chcem ho len pozdraviť, lebo som s ním dlho nebol." Zaškeril sa, čím mi dal jasne najavo, že to nebude len obyčajné pozdravenie. Odišla som prezerať si fotografie v zákulisí, aby som sa nejako zabavila. Pretože ak by som počula rozprávať sa tých dvoch, ešte nebodaj keby padla reč na mňa, tak Malumovi vytrhnem mobil z ruky a vyhodím ho von oknom. Ako tak pozerám, fotografie zobrazujú tých, ktorí tu už niekedy účinkovali. Medzi nimi aj, samozrejme, Abe. Má tam rozkošnú fotku, s rozstrapatenými vlasmi a prepoteným tričkom, z čoho usudzujem, že tu musela byť riadna šou. Medzi tým mi prišla správa od Martina: "kde si toľko?" Znie to, akoby už bol riadne naštvaný. No nechápem to, môžem byť a kým chcem a kde chcem, som tu predsa na dovolenke. "O chvíľu prídem." Odpísala som stručne a ďalej sa nezaujímala, dokonca som ani nezdvihla, keď mi volal.

Po dlhšej krátkej dobe som sa vybrala skontrolovať Juana, či už dohovoril s Abem. "No hurá. Bál som sa, že si mi tu vyletela z balkóna." Začvirikal, keď ma uvidel. Ale polohu nezmenil, stále ležal rozvalený na pohovke, ako keď som od neho odišla. "Čo ste poriešili?"  Zvedavo som na neho pozrela a sadla si vedľa neho. To som asi nemala robiť. "Teba." Odpovedala mi provokačne a nahol sa ku mne, že urobí neviem čo, ale bozkávať už by som mu nedovolila. Stačilo. "Ehm... a čo ste akože preberali?" Namiesto balkóna som vyletela z pohovky na rovné nohy. "A tak celkovo, čo papáš, koľko stojíš,  ako sa venčíš, kde spávaš, tak rôzne." Pokrčil ramenami no najviac ma dostalo, ako mi to hovoril úplne vážne, akoby to reálne spolu preberali. "A čo som pes?" Založila som si ruky na hrudi. "Ja neviem, môžme to dať aj na psíka." Zaškeril za od ucha k uchu, no mne to na nálade veľmi nepridalo. Po tejto odpovedí zostalo v miestnosti trápne ticho, ja som totiž na neho len neveriacky pozerala a pomaly krútila hlavou. Ešte šťastie, že tu nikto s nami nie je. "Počuj... prečo si mi dal pusu?" Prešla som k dverám a tam chvíľu postála. Len táto jediná odpoveď a idem. "Bol to koncertný bozk. Nič to neznamenalo." Koncertný bozk - takzvaný "filmový bozk" ja chápem pod tým, že o nič nejde a hrá sa len na kameru. A asi to tak berie aj zvyšok zemegule. "Ja som si myslela, že..." - "Že som ťa naschvál zavolal na pódium, aby som ťa pobozkal? To som tak ľahko prečítateľný? Áno, je to tak. Dostal som, čo som chcel a teraz ti už dám pokoj, ak si to tak veľmi želáš." Spokojne spojil dlane a usmial sa na mňa. "Ale priznaj, že sa to aj tebe páčilo." Nebudem klamať, páčilo. Namiesto odpovede som mu venovala jeden zahanbený pohľad. "Nie som taký ako si všetci myslia. Anette, ty dobre vieš, že sa mi páčiš. A niekedy sa človek neovládne. Ale ver mi, že toto ja nerobím pri každej. Stalo sa mi to prvýkrát, no... chápeš..." - "Z lásky robí človek šialené veci." Dopovedala som to za neho a on mi na to len prikývol. "Teraz už chápeš, prečo Abe nevie, še žijem? Nechcem ho raniť na diaľku. Chcem byť pri ňom, aby som vedela, že bude v poriadku." Vysvetlila som mu. "Nie som do teba zaľúbený. Na to ťa poznám príliš krátko a k tomu viem, že s Abem to myslíš vážne. Chápem to." Zdá sa mi to, alebo počas týchto dvoch minút Malumu vymenili?