Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Po mojom citovom výbuchu cítim už len prázdno. Cítim, že sa dotýkam svojho dna, no stále to nie je tá hlboká priepasť, do ktorej som padala v horších časoch. Čiže toto beriem len ako malú prehánku, stačí počkať a opäť vyjde dúha. Aj tak však počujem zúfalé výkriky môjho svedomia. Od rána sedím v rohu Martinovej pracovne, kde má taký malý oddychový kútik, z ktorého ja mám najradšej pohodlné vajíčko zavesené na stojane. Poskladala som si nohy pod bradu a hlavu skryla do medzery medzi stehnami a hrudníkom. Nikde nikto nie je, takže moje myšlienky majú voľnosť a čakám, kým sa upracú samé, alebo príde nejaká dobre platená upratovačka, lebo ja už nemám síl si ich triediť sama. Nie teraz. Alebo možno by to šlo, len na inom mieste. V duši sa mi objavil kúsok radosti nad tým, že sa v mojej hlave rozžiarila aspoň maličká žiarovka s nápadom. V mobile som vyhľadala mamino číslo a priložila si ho k uchu. "Ahoj, zlatíčko." Počuť jej láskavý hlas ma vie upokojiť. Predsa len mama je mama. "Ahoj, mami. Počuj,... čo keby som vás prišla na pár dní pozrieť? Už som s vami dlho nebola." Aj keď bývajú tu v Bratislave, v poslednom čase nebola možnosť navštíviť ich. Vlastne odkedy sme boli na dovolenke v Texase, som ich nevidela a mrzí ma to. "Doma máš vždy dvere otvorené. Ja budem len rada. Ale nestalo sa ti nič? Znieš trochu inak, nie si chorá?" No tak čo jej mám teraz narýchlo povedať? Nechcem klamať aj jej a k tomu ona bude vedieť, že jej klamem. "Nie, mami, nie som chorá. Keď prídem, poviem ti to." Rodičia jediní vedia o mojom malom tajomstve. Nebolo by fér, keby odo mňa čakali vnúča a nikdy by sa ho nedočkali. A k tomu - krátko po tom, čo som prišla zo Španielska, pokúsila sa zabiť a následnej liečbe na psychiatrii som si dala urobiť testy plodnosti. Neverila som tomu, pretože vo svojom terajšom živote je jasné, že plodná som. Testy potvrdili to isté, no keďže som bola v tej dobe ešte stále mimo z celej situácie, pamätám si len, ako mi gynekológ vysvetľoval, že detí už bude u mňa veľmi ťažké sa dočkať. A môžem si za to sama. Všetci vieme, o čom hovorím. Moje podozrenie však prišlo ešte vtedy, keď som s Abem mala v rámci možností dokonalý vzťah a obaja sme chceli bábo. A nedarilo sa. Preto som neváhala s vyšetrením, ktoré mi potvrdilo krutú realitu. Nuž ale spať do prítomnosti. Rodičia ma už čakajú, povedala som im, že prídem ešte dnes. U Martina mi je fakt dobre a viem, že tu mám všetko, čo potrebujem, dokonca aj jeden stabilný bod, ktorý tu bude pre mňa. Ale doma je doma, teplo mojej postele z čias, keď moje jedine problémy spočívali v tom, ako napíšem písomku s ťahákom a nezabudnuteľný pocit šťastia, že som v kruhu najbližších. Taký pocit som mala pred mesiacom, ale ubehlo to až príliš rýchlo. "Anette? Si tu?" Nakukol sem, no nevošiel, lebo asi vie, že kedykoľvek môžem zaútočiť. Aj keby som chcela, nechce sa mi. "Poobede odchádzam k mame." Zamrmlala som, keď a otočil na odchod, no po dokončení môj vety sa zastavil medzi dverami. "Prečo? Je ti tu zle? Ja... urobím čokoľvek, aby si sa mala lepšie. Kľudne..." - "Nie, je mi tu dobre. Len proste... chcem ísť tam. Nehnevaj sa." Povedala som mu so smútkom v očiach, keď sa priblížil ku mne. "Anette, strašne ma to mrzí. Všetko, čo som ti povedal." Chcel sa posadiť vedľa mňa, no vajíčko by už asi neudržalo váhu nás oboch. "To je v poriadku. Nevedel si." Položila som si hlavu na koleno a pozerala do blba. "Nevedel, ale mohol som sa držať. Ja len... neviem, čo mám povedať, aby sa ťa to nedotklo. Ja ťa mám naozaj rád a kľudne tu môžeš zostať, ja budem len rád." Jeho slová mi v hlave zneli strašne nezrozumiteľne, no pochopila som podstatu. "Už som sa rozhodla." Povedala som mu bez zbytočného pohľadu, na čo si len povzdychol a vzdialil sa. "Tak... Keď budeš nachystaná, odveziem ťa, alebo keď budeš čokoľvek potrebovať, som tu. Dobre?" Jeho pozornosť mi zahrievala srdce a naozaj mi je ľúto, že odtiaľto odchádzam. Namiesto toho, aby som vôbec otvorila ústa, som mu len prikývla.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
