Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Nastal deň, keď sme s Martinom odcestovali z Talianska späť na Slovensko, kde sme sa zbalili a čakáme na odlet do Miami. Zvyšok pobytu sa niesol v tichu, no ku koncu sa to nejak vykryštalizovalo a obaja sme pochopili, že mlčať nemá zmysel. Porozprávali sme sa o tom, Martinovi som vysvetlila, že Malumu poznám a v minulosti po mne šiel. Chcel ma najprv obviniť z toho, že keď som šla po koncerte za ním, hneď som mu skočila do postele, no veľmi rýchlo si to rozmyslel a tak mu asi došlo, že ma nemá z čoho obviňovať. A samozrejme, že žiarlil. Ako každý normálny človek. Cestou z Talianska sme však veľmi neprehovorili, pretože on sa sústredil na šoférovanie a ja som sa psychicky pripravovala na to, že už o niekoľko hodín budem stáť pred Abrahamom. Od hrôzy mi behá mráz po chrbte. Až posledné kilometre sme sa dohadovali čo a ako, kedy na letisku a podobne. Ani som sa nenazdala a sme tu. Sedím vo Viedni a od nervozity sa mi potia ruky, že nedokážem ani zapnúť telefón, aby som skontrolovala hodiny. Ešte šťastie, že sú vyvesené v strede čakárne a vlastne zo všetkých strán na mňa číhajú, akoby mi chceli naznačiť, že mám ešte čas rozmyslieť si to. No idem tam len kvôli jednej veci - stretnutie s klientom. Kvôli ničomu inému tam nejdem. A možno sa mi podarí dostať nejakú virózu a na ten večierok nepôjdem. "Pripravená? Môžeme ísť nastupovať." Povedal mi Martin a zobral mi tašku s notebookom. Je mi jasné, že som ho mohla dať do kufra, ale nebudem to riskovať, cítim sa lepšie, keď ho mám pri sebe. "Martin, určite v stredu nemôžeme odcestovať domov?" Urobila som na neho psie oči, no rázne porútil hlavou. Koncom týždňa odprezentuješ klientovi svoje návrhy, takže určite nie." Ako som si mohla myslieť, že vybavíme jedno stretnutie a bude po všetkom? "No poď, nech nezmeškáme." Potiahol ma za ruku, tak som šla. Vidíme sa v Miami.
Nie. Nechcem tam vkročiť. Stojím na poslednom stupni schodiska, ktoré vedie do budovy letiska v Miami a rozmýšľam, či zostanem na medzinárodnej pôde, alebo naozaj stúpim na územie Floridy. Nemôžem uveriť, že som sa na to dala nahovoriť. Sme v rovnakom meste. A Zajtra sa máme stretnúť. No ja asi odpadnem. "No poď, ideme prenajať auto a hneď do hotela!" Povedal mi naradostene, no ja som sa veľmi netešila. A ešte jedna vec - mňa tu skoro všetci poznajú, pretože som tu strávila takmer polovicu mojej kariéry. A už teraz sa stretávam s trochu divnými pohľadmi, pár ľudí na letisku sa za mnou obzrelo, no Martin to pripísal k tomu, že som "prenádherná". Keď to ešte raz povie, tak mu vybijem zuby. "A nemôžem pod to auto skočiť?" Spýtala som sa ho úplne vážne a zoskočila zo schodu. A som tu. "Ale no tak. Ja viem, že si nervózna, ale ty to zvládneš bravúrne. Každú zákazku zvládneš." Áno, som nervózna, ale z niečoho iného.
Autíčko sme zohnali ľahko a hotel sme tiež našli bez problémov. Karma mi ešte dopraje hladký deň a potom bude taký hrboľatý ako nikdy v živote. "Anette? Čo keby sme zašli na nákupy? Vravela si, že tu nič na ten večierok nemáš." Navrhol mi sám od seba. To keď vám chlap navrhne ísť s vami nakupovať, tak to je už iná káva. "A kam?" Nakupovanie by sa mi zišlo. Je to super relax a odreagujem sa pri tom. "No, práve to pozerám a najdlhšie je otvorené to... neviem to prečítať, ale proste ideme tam." Je pekné, že nevie prečítať názov, ale ja si mám teraz vycucať z prsta, ktoré to je, však? "Dobre, tak poďme, nezdržujme." Popohnala som ho a otočila sa k nemu, s hravosťou a nadšením v tvári. "A budeš taká dravá aj v posteli?" Zastavil sa v pohybe a premeral si ma. "Keď kúpiš jahodové kondómy. No poď!!!" Ešte nikdy som nebola tak rýchlo obutá a to som tie topánky ešte hľadala v kufri.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
