Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Zdá sa, že áno, skutočne si myslel, že už nie som medzi živými. Nasvedčuje tomu jeho pohľad, keď si ma všimol v dave. Priznám sa, nesnažila som sa o to, aby ma nevidel, skôr som sa k nemu priblížila aj ja. Na dve sekundy prestal spievať, ale zdá sa, že si to nikto nevšimol, no León po mne čumí, akoby som bola zjavenie z iného sveta. A mne sa tlak zvýšil na nenormálne čísla. No celý môj svet sa mi v tejto chvíli na okamih zastavil. Ten to však nenechal len tak a asi si zmyslel, že budem jedna z jeho tanečníc. Prečo nie, aspoň mi Martin nebude môcť povedať, že tancujem zle. Nie, že by mi na tom záležalo, ale záleží. Zrazu som sa cítila ako opitá. Hýbala som sa do rytmu hudby opretá chrbtom o neho a nevnímala som okolie. No popri tom som si vravela, že toto už nikdy v živote neurobím a tiež som bola akosi napnutá, čo sa bude diať potom. Je mi jasné, že toto sa bez vysvetlenia nezaobíde.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ako som predpokladala, v tej sekunde, ako hudba doznela, ma otočil tvárou k sebe a vychrlil tisíc otázok, ako to, že žijem a čo tu robím. "Prosím ťa, tichšie. Žijem, áno, ale..." - "Ty si si myslela, že na to nikto nepríde? Ako dlho si sa chystala to tajiť?" Tak. Stalo sa to, čo som presne nechcela. Je na mňa naštvaný a to riadne. "Nechystala. Nikto vám nepovedal, že som mŕtva." Osočila som sa na neho. Teraz nebudem hrať pokornú, pretože nikomu sa nikdy nepovedalo, že som sa zabila. "No, to je pravda." Pokýval hlavou, no nemali sme viac času na rozhovor, keďže ostatní si žiadali viac. "Dáš si so mnou pesničku?" Nadhodil nečakane, až ma zalial studený pot, keď som si uvedomila, do čoho ma vlastne pozýva. Môj rituál, ktorý praktizujem už dva roky, že na pozvanie do tanca poviem nie, sa tentokrát nemôže uskutočniť, pretože oni si nikdy nenechali povedať. Kedykoľvek som povedala nie, u Leóna a ostatných to znamenalo áno. Síce mi môj mozog znovu dával facky a tentokrát, keby má ruky, tak ma aj odstrelí, ale aj cez to som si rezignovane povzdychla a podvolila sa mu. Veď je to len jedna pesnička, spievať nebudem a nejaké tie pohyby ešte zvládnem. Takže León skočil za tým týpkom, ktorý mal na starosti hudbu a ten pustil Beautiful mistake. Mala som trému a to veľkú, ale zvládla som to, no samozrejme, že sa mi po takom adrenalíne začali vracať zlé spomienky. Je to ako keby začarovaný kruh. Chcem tancovať, no keď začnem, chcem sa zabiť a ja sa zabiť nechcem, takže nemôžem tancovať. Môj mozog ako keby bol naprogramovaný na to, že keď narazím na určitý podnet, znamená to pre mňa tu určitú situáciu. Je to zložité, no dôležité teraz je, že mi je zle. Nie zle od žalúdka alebo hlavy, proste sa mi do očí tlačia slzy. Predstavujem si ako keď Abe za mnou dôjde a objíme ma, pobozká a ochráni pred všetkým zlým, ale popri tom dobre viem, že on nepríde, pretože on si, dopekla, myslí, že som mŕtva! A to ma zvnútra tak zožiera. Ten pocit bezmocnosti, že nedokážem vrátiť to, čo chcem. Bez ďalších zbytočných slov som odišla. V rýchlom kroku som si ani nestačila zotierať tie prekliate slzy. Zase kvôli nemu plačem a to tentokrát ani nie je na vine on, ale ja, lebo som taká hlúpa a nechala som si diktovať do života od všetkých naokolo a neriadila sa vlastnými túžbami.
