Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Neviem prečo, ale stále mám pocit, že ma niekto sleduje, teda cítim na sebe niekoho pohľad. Vlastne ja viem prečo, pretože ten idiot Martin na mňa zazerá vkuse a snaží sa ma asi prepáliť pohľadom alebo čo. Vytvoril som si proti tomu už dosť odolný štít, pretože keby sa mám pozastavovať vždy nad tým, že na mňa žiarlia frajeri/frajerky mojich fanúšikov, tak nemám nič iné na práci. Ale na ten just som si na parkete vyhľadal Anette a dal jej najavo, že áno, som tu a teraz s ňou tancujem ja. Nebránila sa, ja som sa nebránil, obaja sme mali už čo - to v sebe, teda myslím tým alkohol, o drogách som tu zatiaľ nepočul, ale určite tu niekde sú. K veci, s Anette sme si tancovanie naozaj užili a po nejakej tej chvíli sme prešli na trochu odvážnejšie pohyby, až som videl, že Martin čoskoro rozpučí v ruke pohárik s nejakou tekutinou. Predpokladám, že on nepije, keďže je tu na aute, takže keby ma chcel biť, nechal by som ho, aj tak by to bol asi vopred prehratý boj, vzhľadom k tomu, že mne sa už nechce robiť niečo namáhavé. Ale keby som chcel, o Anette by som jednu bitku dal. Ale nedám. Lebo ju nechcem. Aj keď musím priznať, že je mi s ňou dobre. Predsa len som s ňou toho zažil dosť. A keby nebolo Amélie, možno by som sa o ňu trochu posnažil. Amélii som už poslal správu, či tu vôbec je, ale zatiaľ mi neodpovedala a popravde sa viac teraz sústreďujem na Anette, aj keď sa bojím, aby som pri takejto odvážnejšej nálade neurobil nejakú kravinu. Našťastie odišla, dala mi najavo niečo, že ide tam niekde, tak som ju pustil a našiel si inú partnerku na tancovanie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po nejakých dlhých minútach, čo mi už bolo parádne zle z tých Martinových ohľadov, som si šiel oddýchnuť, no zastihol som Anette, ako si ťuká niečo do mobilu, tak prečo ju ešte neotravovať? "Čo robíš!?" Vykukol som spoza jej chrbta a asi to vyzeralo, že som jej chcel pozrieť do mobilu, lebo si skryla telefón, no nie je to tak, to sa nepatrí. "Ja? Ehm, nič. Prečo?" Nervózne sa zasmiala a odložila ho na stôl "Ja len tak, že sme sa dlho nevideli." Obaja sme sa posadili za stôl a musím sa priznať, že byť v jej blízkosti mi čoraz menej prestáva vadiť. "Bola si fakt skvelá." Pochválil som ju, veď aj predsa bola úžasná a počuj znovu jej hlas bolo ako balzam na dušu. Láska neláska, stále ma dokáže jej spev očariť. "Ty si tiež nebol najhorší. Ale pôvodne som to mala spievať s Leónom." Celkom si neviem predstaviť Anette spievať túto pesničku s Leónom. Akože León nespieva zle, no dal by som mu inú spoločníčku. "Ja s Becky. Ale je mi jasné, že to na nás našili." Bolo to očividné už odvtedy, čo Anabelle odo mňa chcela, aby som sa Becky otočil chrbtom. A k tomu mi musí vibrovať telefón. "Hop, prepáč." Aké skvelé, akurát tetaz mi musí písať Amélia. "Dnes nie, som veľmi unavená a nechce sa mi tam ísť." Myslel som si to. Keď sa so mnou nechcela stretnúť doteraz, tak za mnou nepríde len tak. "To je v poriadku, oddýchni si. Si doma?" Napísal som rýchlo a ďalej sa venoval Anette, no ona zrejme tiež komunikuje s niekým, pretože jej často vibruje mobil. "Niekedy je to celkom vtipná náhoda, keď ja odošlem správu a tebe príde v tej chvíli od niekoho iného." Všimol som si, že Anette často komunikuje s niekým cez telefón vtedy, kedy ja. Mám podozrenie, že sa tým vyhýba kontaktu so mnou. "Hej, náhoda. Páčila sa ti pieseň, ktorú sme spievali?" Náhla zmena témy? "Hej, samozrejme. Má to pekný text. A ešte k tomu ty v tých šatách, dnes to bolo naozaj dokonalé." A k tomu ten text dokonalo zapadal do našej situácie pred pár rokmi. Takže mne sa to hodilo veľmi. Ale Anette sa akosi nemá k rozprávaniu so mnou. Mma pocit, že chce ísť za Martinom. "No, oddýchol som si, vďaka za pokec, idem ďalej tancovať. Čakám na teba pri slaďáku." A to je fakt. Od prvej chvíle, čo som ju uvidel v tých šatách, si predstavujem, ako spolu tancujeme pri pomalej hudbe. Ja som si zatiaľ šiel počkať do hlúčika chalanov, ktorý sa skladal zo mňa, Leóna, Malumu, Diega a ty ostatných nemusím menovať, lebo nie sú podstatní. "Takže Anette sa objavila." Skonštatoval Juan, čím zase rozpútal debatu o nej. "Ja som ti to vravel, že ona žije, to len tuto León ma presviedčal, že to nie je pravda." Kývol smerom k nemu, no ani neviem, aké mám z toho pocity. Prečo by veril jemu a mne neveril, keď som mu to povedal? "Tak sorry, všetci sme si to mysleli, keď poslala tú správu a viac o nej nikto nevedel. Len tá jej kamoška Karolína a tá nám nič nechcela povedať." Povedal León naštvane, pretože vtedy aj bol naštvaný a aj ja som bol. No vtedy som nemal silu čokoľvek riešiť a šlo mi len o to, aby sa Anette mala dobre. "Tak ako vám mohla poslať tú správu?" - "Ono ju posielala Karolína, pretože neprišla z mobilu Anette. Ale ona jej pravdepodobne povedala, nech nám nepodáva žiadne iné informácie. Keď sa s ňou nemohla spojiť ani An, tak to už niečo znamenalo." Oboznámil som ho so skutočnosťou, ale aj tak mi to stále nedáva akýsi zmysel. Mohla rovno povedať, že chce skončiť. Alebo chcela skončiť so všetkým. Úplne. "Ja som strašne rád, že sa jej nič nestalo. Na koho by som sa potom pozeral?" Jasné, tie jeho reči mi zas začínajú liezť na nervy. Počkať. Prečo mi lezie na nervy to, že sa pozerá na Anette? Radšej som šiel skontrolovať mobil, aby som sa s ním nepobil. Bozk s Améliou teraz tiež nebudem radšej riešiť. "Áno, už som v pyžamku a pôjdem spať." Odpísala mi Amélia. Bože, ako rád by som aj ja bol už v pyžamku a šiel spať. Už je polnoc a ja začínam cítiť únavu. "Aj ja už by som si šiel ľahnúť." Trebalo by tu nejaký kútik na spanie, no sú tu skôr také miestnosti s vankúšmi, veľakrát slúžiace na niečo iné, ako na spanie. "Keď si unavený, mal by si už ísť. Nečakaj na tie slaďáky, len zbytočne lámeš dievčatám srdcia." A komu tým lámem srdce? Pozval som do tanca len Anette a ona má Martina, takže môžem s kľudom tancovať. "Ako vieš, že čakám na slaďák?" Občas sa mi zdá, že to dievča má na mňa nastavené kamery alebo odpočúvací systém. Alebo je len veľmi dobrá a veľmi dobre ma pozná. "Na každej párty sú na konci slaďáky." Aha, veď jasné. "Heeej, čo sa tak usmievaš?" Štuchol do mňa Maluma, vtedy som sa zobudil a ďalej vnímal realitu. "Píšem si s jednou kamarátkou." Povedal som mu, na čo mu zasvietili očká ako prskavky a spýtal sa ma, či je teda Anette voľná. "Mňa sa to nepýtaj." Odpovedal som mu s úplným kľudom. "Čiže si ju môžem nachvíľu požičať..." Zdvihol som hlavu od telefónu a venoval pohľad jemu. "Skúsiš to." Precedil som cez zuby, no vetu som nedokončil. Nemám právo zakazovať mu nejaký pomer s Anette. Tak som radšej on nich odišiel a zišiel na predposledné poschodie na chodbu, kde skoro nikto nebol. "Nechaj ma ešte zavolať ti, chcem ťa počuť pred tým, než pôjdem spať." - "Dobre." Prišla okamžitá odpoveď a tak som jej zavolal. "Neruším ťa?" Vlastne až teraz mi došlo, že ona chcela ísť spať. "Jasné, že nie. Ako je na párty?" Okolo mňa prešla Anette a viete, ako som spomínal, že zvykne komunikovať vtedy, kedy ja? Aj teraz má pri uchu telefón. Vybral som sa za ňou, veď chvíľočku ešte s ňou pokecám, keď sa rozlúčim s Améliou. "Dobre, len mi tu chýbaš. Počuj, si si istá, že tu nie si?" Človek by povedal, že je to až príliš veľká náhoda a že sa to stáva. Ale jej slová až veľmi zapadajú do kontextu. "Ehm, nie." Zatvoril som za sebou dvere od balkónu, pretože mám pocit, že dnešok sa nezaobíde bez menšej hádky. "No, lebo ja mám pocit, že tu si." Až keď ma začula, otočila sa, aby sa presvedčila, že som naozaj za ňou ja. "Takže takto." Asi to bude trochu väčšia hádka.
