Dangerous World

82. Dve srdcia

Anette 

Abe nás opustil a my sme s Leónom osameli. Všetko prebiehalo dokonalo, bavili sme sa, robili blbosti, až León preskočil na tému, o ktorej by som v živote nepovedala, že ju budeme niekedy preberať. "Anette? Plánujete s Abem svadbu?" Skoro mi zabehlo, keď sa ma na to opýtal. To som však netušila, čo príde potom. "J-ja neviem. Bavili sme sa o tom, no neviem, či na to nie je skoro." Jemne som odsekala a pokrčila ramenami. Prečo toto vyťahuje? "Abraham ti niečo vravel?" Nadhodila som skôr, než mi on stihol odpovedať. "V podstate. Trápi ho, že sa v spojení so svadbou chováš neprirodzene." Ou. On si to všimol. Dopekla. Nie, že by som si nemyslela, že je hlúpy, no nechcela som si priznať, že by niečo dokázal zaregistrovať. Moje tajomstvo však môžem stále skrývať. "Si tu?" Zakýval mi pred tvárou, keď som mu po dlhšom zamyslení neodpovedala. "Hej." Odpovedala som bez menšieho náznaku toho, že by sa moja duša vrátila naspäť do môjho tela. "Ja len..." Povzdychla som si, no nevedela som, ako pokračovať. "Nechceš si ho vziať?" Veľmi mi ubližuje týmito otázkami. "Samozrejme, že chcem, len..." Zúfalo som sa na neho zadívala, že nechcem pokračovať v téme, no on moje zúfalé výkriky do tmy ignoroval. "Len?" Posadil sa vedľa mňa, objal ma okolo pása a ja som si pokojne mohla položiť hlavu na jeho rameno. "Ja mu len proste nemôžem dať to, po čom túži." Povzdychla som si ešte hlbšie, v duchu si nadávala za to, čo som to zo seba vypustila, ale už som nemala cesty späť. "Ako to myslíš?" Zmätene sa na mňa pozrel, no než som stihla otvoriť ústa, z chodby sa začala ozývať hlasná vrava a krik malých detí. "Anette! Anette!" Kričal na mňa dievčenský hlas. "Eissa!" Radosťou som sa celá rozžiarila ako vianočný stromček, rovnako aj Eissa. Skočila mi do náručia, až ma zvalila na posteľ, vzápätí som na sebe pocítila ďalší kus detského tela a potom sa po mne váľalo toľko končatín a trupov, že som to nedokázala spočítať. "Nie, nie! Stačí! Stačí!" Vychrchlala som zo seba zatiaľ čo sa ma tie beštie snažili utýrať šteklením. "Prekvapenie!" Zvrieskla na mňa Anabelle, keď som otvorila oči. Stála nado mnou a usmievala sa jedna radosť. "An!" Vypískla som nadšením a ruky mi samé od seba vystrelili do vzduchu. "Ty čo tu robíš?" Striasla som zo seba deti a vystískala ju. "Ale, len sme sem zablúdili." Zaškerila sa a môj pohľad spadol na jej vypuklé bruško. "Ako sa máme?" Natešene som sa spýtala. Hoci viem, že môžem, bruška som sa jej nechytila, pretože mi to príde príliš... príliš. Ani mne by sa to nepáčilo. Chytať by sa mohol zásadne len ocko. "Už sa hýbeme. Malý tanečník." Spokojne sa po ňom pohladila sama. "Chlapček?" Spýtal sa Abe a objal ma okolo ramien. "Dúfame v to. Nech je to čo chce, hlavne nech je zdravé." Odpovedala nám a Abe mi vtisol pusu do vlasov. Pocítila som úzkosť, no rýchlo som ju zahnala v jeho objatí. Celý čas sa mi snažila na nohu vyliezť malá Thea, našťastie sa jej to nedarilo. "A malá sa teší na súrodenca?" Toľko otázok naraz, no nemôžem sa dočkať všetkých informácií. "Nevníma to. Uvidíme, ako bude reagovať na vrieskajúcu bábiku." Povedala s úškrnom na tvári. "Tá bude kričááť: mamí, tatí, vráťte to decko tam, odkiaľ ste ho doniesli!" Napodobnil Abe Theu v budúcnosti a všetci sme sa na tom zachechtali. "To nie. Dúfam, že si k sebe vypestujú vzťah." An sa zavrátila ustráchane, no rýchlo to z nej opadlo. 

Abraham 

"Zistil si niečo?" Priplichtil som sa za Leónom po tom, čo sa mi podarilo opustiť Anette, ktorá bola ponorená do debaty s Anabelle. "Ona ti to nepovie." Pokrútil hlavou a ani sa mi nepozrel do očí. "Proste má tajomstvo a ona vie, čo je za tým. Nespravíš s tým nič. Proste ju postav pred hotovú vec, buď povie áno alebo nie." Vychrlil na mňa na jeden dych a pokrčil ramenami. "Nemám ti ako inak poradiť. Len ju ľúb a buď pri nej. Ona to potrebuje." Potľapkal ma po ramene a popohnal, nech idem za ňou. Moja malá iskierka nádeje pomaly zhasína, no hlavne, že je tu so mnou, živá a zdravá. Objal som ju okolo pliec a vtisol jej bozk na líce. "Kam to vlastne ideme?" Spýtala sa ma zvedavo. "Tam, kde môže ísť aj naša tehuľka." Poskočil som okolo nich ako besná kengura. "Bude sa ti to páčiť." Prezradila jej An, čo ju zase zmiatlo. "Vy ste sa všetci zase dohadovali o mne bezo mňa?!" Nuž, už to bude asi naším zvykom. "Nemôžem ti povedať, že ťa idem zhodiť z útesu, predsa." Žmurkol som na ňu, no moja pôvabnosť asi nestačila. "Hádam si sa neofučala." Brnkol som jej po nose. "Dávaj pozor, aby som ťa z neho nezhodila ja." Odpovedala mi hnusne, až som sa jej skoro zľakol. Ale len skoro. Zastal som pred ňou a tým jej znemožnil ísť ďalej v ceste, ostatných som nechal pokračovať. "Nechýbal by som ti?" Spýtal som sa jej, keď bol posledný člen skupiny asi dva metre za nami. "Čo ak nie?" Zahľadela sa mi hlboko do očí, no z tých jej vyletovali neposlušné iskričky. Hádam sa len nechce so mnou doťahovať. "Mne by si chýbala. Skočil by som hneď za tebou." Jemne som jej nadvihol bradu a nežne ju pobozkal. Aby vedela, že je milovaná. 

Nevymyslel som pre ňu žiadne extra prekvapenie, len plavbu na plťkách cez tyrkysovú lagúnu v pralese lásky. Diego s Anabelle, ja s ňou, Leónovi prischli deti, lebo on tu svoju lásku nemá. Teda on nemá žiadnu. Čo už. Anette skoro odpadla, keď to uvidela. "O tomto som ani nevedela, že to tu je!" Vykríkla nadšene a nezbedné iskričky ihneď vystriedali tie šťastné. Radosť sa na to pozerať. "Poradil mi to jeden známy, veľa ľudí netuší, že tu niečo také existuje." Chytil som ju za ruku a užíval si výhľad na rozkvitnuté stromy, kvety okolo vody a čisto tyrkysovú vodu. "Vieš čo mám teraz chuť urobiť?" Spýtal som sa jej, zatiaľ čo sme si spokojne v objatí lebedili na plťke. "Toto?" Povedala mi hlavo a skôr, než som sa stihol spamätať, ma hodila do vody.  Musím jej uznať, že ja som chcel urobiť to isté. "Vieš čo mi to pripomenulo?" Nevedela sa dosmiať. Ďakujem, Anette. "Keď si.. haha... vo-Francúzsku... spadol do-do fontány." Slzy od smiechu jej tiekli po tvári jedna radosť. Aj decká sa smiali. Však prečo nie. "A takto, detičky, dopadnete, keď sa nebudete učiť." León ma použil ako výchovný príklad pre deti. "A mne je teraz aj tak najlepšie." Ponoril som sa do vody a podplával Leónovú plť. A stiahol ho za sebou, deti sa trochu zahojdali, ale zostali v suchu. "Si idiot, alebo áno?" Spýtal sa mňa trochu naštvane. Hej, mohol som mu aspoň povedať, že sa ho chystám utopiť, no nie? "Mal si sa lepšie učiť." Mykol som ramenom a ostatní účastníci zájazdu sa začali smiať. 

Anette

Cestou do môjho apartmánu som spomínala na dnešné zážitky. Abe stiahol do vody aj mňa, preto som ešte stále celá premočená, ale zato šťastná. Aj decká potom poskákali do vody, jedine mi bolo ľúto Anabelle, ktorá si mohla vo vode len močiť nohy, pretože voda by mohla byť pre dieťatko ohrozujúca z hľadiska nečistôt. Decká sa vybláznili, ja som sa dokonalo unavila, všetci sme sa vyšantili najviac, ako sa dalo a myslím, že to nemohlo dopadnúť lepšie. Keď som prišla do apartmánu, spolubývajúca ma zatakovala otázkami, kde som bola, s kým som bola a čo som robila. Všetko som jej zhrnula do pár viet, pretože keby jej mám povedať všetko aj s detailmi, zobralo by mi to ďalšiu polovicu zostávajúcej energie. "Zmeškala si večernú jógu." Oznámila mi, no mne to je srdečne jedno. "Ale hodiny tanca som nezmeškala, tak rýchlo poďme, nech aj tie neprešvihneme." Poťahala som ju za ruku a vydala sa cestou do "spoločenskej siene." Stretli sme sa tu všetky dievčatá zo zájazdu a ešte pár iných ľudí, no ony sa ma nevypytovali, pretože si iste domysleli celý priebeh môjho dňa. Ani som sa neprezlieka, ani neprezula, budem tancovať zrejme bosá. Ešte že sa mi na slnku pekne usušili vlásky a môžem ich mať voľne rozpustené. "Keď uvidíš toho fešáka, čo nás učí, budeš celá bez seba." Pošepkala mi Danka, zatiaľ, čo si preťahovala svaly. "Tak, dievčatá, teraz mám šichtu ja, dovoľte mi, aby som sa predstavil." Zozadu učebne sa ozvalo tlesknutie a zvučná angličtina. Ani dvakrát som nemusela hádať, kto to je. "Hm, tento je iný." Povedali mi baby. "Hej, to je môj fešák." Hrdo som povedala sama pre seba, usmiala som sa a hlavou si premietla celý dnešok. "Fešák, ktorého ľúbim." 

The en... ale nie. The end môžeme očakávať už čoskoro, keďže sme na predposlednom bode nášho deja. Ešte tu ovšem budú nejaké tie pesničky a bla bla bla, ale to nebude podstatné. Podstatné teraz jeee, žeee... sú Vianoce! 

Takže dievčatá, prajem vám krásne a prežiarené Vianoce, veľa darčekov, jedla a radosti. Pozdravte odo mňa rodinky, lásku treba predsa šíriť zo všadiaľ a všade. 

Vysvetlenie a ospravedlnenie, prečo meškám s kapčou prinesiem aj s ďalšou. Teraz užívajte.