Dangerous World

86. To slovo na R

Anette

Cítim ho všetkými svojimi zmyslami, cítim ho celým telom. Je pri mne a slzy sa mi derú do očí. Keď ma položil na zem, netušila som, či sa mám postaviť a hodiť sa na neho, alebo ujsť. "Milujem len teba." Zašepkal mi do ucha a tak som sa pomaly zdvihla a pozrela na neho. "Anette, ja viem, že to vyzeralo..." - "Nie, to je v poriadku." Skočila som mu do reči a on na mňa začal pozerať ako na idiota, že čo to vlastne hovorím. Áno, vyhýbam sa mu celý týždeň a nakoniec mu poviem, že je to v poriadku. Pravda je však mierne inde. "Ale, ale... potom, čo?" Vyzerá ako vyoraná myš. "Ja... poďme von, prejsť sa." Asi by som mala teraz vykrikovať, že nech sa ma nedotýka, nech mi dá pokoj a podobne, ale nemám na toto náladu. Vyhýbala som sa mu už dosť a potriedila som si to v hlave. "J-je všetko v poriadku?" Predpokladám, že ho napadli tie najhoršie scenáre, vzhľadom k tomu, ako sa tvári. "Vydrž." Odpovedala som a upratala po sebe župan, vyzliekla sa z bodyčka a hodila na seba letné šaty. Abrahama som uzemnila natoľko, aby nemal poznámky na môj decentný striptíz. 

Som rada, že som stretla Juana, pretože nebyť jeho, asi by sem Abe neprišiel. Mám pokrk priameho ostrého slnka, preto som zvolila lokalitu so zatienenými uličkami. "Nuž, premýšľala som..." Začala som opatrne. Ozval sa až po dlhšej odmlke. "A prišla si na to, že..?" Nepáči sa mi jeho tón. "Nebudeme sa dlho vidieť." Vydýchla som. "Prečo? Ako dlho?" Panika, panika, panika. Nepochybujem o tom, že si spomenul na to, čo som urobila naposledy. "Zrejme také dva mesiace. Pochopila som, že nemôžem byť bez teba, no bude to dlhá doba a ja... nezvládnem to, keď budem vedieť, že môžeš byť pri mne a nebudeš." 
- "Anette, už sme predsa zvládli aj dlhšie odlúčenie." 
- "To je síce pravda, ale ja už to fakt nedávam. Potrebujem si urobiť doplnkový kurz kvôli práci a trvá deväť týždňov. Teraz to znie ako výhovorka, ale chýbaš mi a tie dva mesiace, to bude skrátka moc na mňa." 
- "Myslíš, že to nezvládneme?" Pichlo ma pri srdci pri jeho slovách. 
- "Ja už to nezvládnem." Zašepkala som potichu. 
- "A teraz... sa chceš rozísť?" Bolesť v jeho hlase sa nedá prehliadnuť. 
- "Ja neviem." Skoro som sa zakoktala. "Možno by to tak bolo lepšie, alebo ja... neviem. Kedykoľvek mám pocit, že môžeš byť s inou, nemám v sebe pocit istoty a keď si mám predstaviť, že by si takto učil každú... ach." Rozplakala som sa. Dlho som to v sebe zadržiavala, totiž celý týždeň som neplakala. Statočne som sa držala, ale už to nezvládam. Tie všetky mesiace, roky odlúčenia sa vo mne nakopili a teraz to všetko vybuchlo. 
- "Stalo sa to, čoho som sa bál." Skonštatoval po chvíli mlčania. 
Pozrela som na neho so spýtavý pohľadom. "Presne na toto som myslel počas celých dní, že ťa to prestane so mnou baviť. Úplne to chápem, ten vzťah bol príliš ako na hojdačke, ani sa nečudujem, že si sa cítila takto." Lepšie moje pocity nemohol vystihnúť.
- "Hej, to je ono. Prepáč mi to. Ale nič to nemení na tom, že ťa milujem." Odpovedala som, aby som ho upokojila. 
- "Ja ťa ľúbim tiež, preto ťa žiadam... dáš mi ešte šancu?" Vedela som, že sa nevzdá a úprimne som za to rada. 
- "Áno." S odpoveďou som neváhala a usmiala sa na neho. V momente ma objal, pobozkal, no proste radosť neskrýval. "Bola by som hlúpa, keby som to s tebou neskúsila." Dodala som a v kútiku duše dúfala, že to bude tentokrát iné.

 "Mrzí ma, že už budeme spolu len tak krátko. Kedy ti začína ten kurz?" S drahým sme si konečne splnili ten sľubovaný obed. "Hneď od začiatku augusta." Celý čas si nadávam, že som to nechala zájsť až sem, keď sa náš vzťah skoro rozpadol, ale som šťastná, že sme si dali druhú šancu. Vlastne, už niekoľkú. A zrejme si ich budeme dávať dookola. Život bez neho si už neviem predstaviť, či už sa hádame alebo milujeme.

- "Takže deväť týždňov nebudeš mať čas, áno?" Spýtal sa ma, keď sme boli na ceste do apartmánu. Dnešnú noc strávime spolu, bude to jedna z posledných.
- "Áno. Do toho budem pracovať, čiže netuším, ako to skĺbim." Zronene som odpovedala, pretože myšlienka na to, že ďalších deväť týždňov nebudem mať čas si s ním ani zavolať, mi v okamžitom momente dala riadnu facku. Abe ma len za pás pritiahol k svojmu telu a o pár minút pustil, pretože bol čas odomknúť apartmán. 
- "Dáš mi potom vedieť, kedy a kde budeš končiť kurz?" Prekvapene som sa na neho pozrela, že načo mu to je, ale neriešila som to ďalej. Pobozkala som ho a odpovedala, že akonáhle budem vedieť naisto, že som v kurze uspela, mu dám vedieť. Ja sama totiž neviem na sto percent, kedy budem končiť, keďže sa môže vyskytnúť čokoľvek. Objali sme sa a skoro padli, neudržali sme rovnováhu. Vôbec mi to nevadilo, hojdavé objatia mám najradšej.
- "Počkaj, nie je dnes tá rozlúčková párty?" Nadškrtla som. Úplne mi to vyfučalo z hlavy a vidím, že Abemu tiež. Ten ma chytil za ramená a odsunul od seba.
- "Ozaj!" Vyzeral ako vyplašená veverička. "Pri tebe človek zabudne na také nepodstatné veci." Plesol sa po čele a pozrel sa do zrkadla. Mal na sebe vyťahané tepláky, ktoré mu aj tak svedčali, tielko a rozstrapatené vlasy. "Asi by som sa mal prezliecť." Pobavene som prikývla, na čo si zhodil tielko a ja som skoro odpadla. "Ideš so mnou do sprchy?" Nadvihla som obočie a zmyslami mi prešiel pach jeho potu. Prekvapivo, vôbec, ale vôbec mi to nevadilo. Naopak, vzrušilo to každú bunku môjho tela. Ani som nemusela odpovedať, už ma ťahal za sebou do kúpeľne. 

Abraham 

Stavil som to na koženú bundu, pod to moje legendárne tielko, čierne nohavice a biele tenisky. Prvoplánové a totálne neoriginálne, ale cítim sa v tom fajn, moja priateľka je zo mňa namäkko, nič viac mi k životu netreba. Dokonca ešte aj ten deväťtýždňový kurz mi zapadá do plánov. "Môžeme?" Anette nemala príliš na výber, našla u mňa v kufri akurát tak tú sieť na ryby, čo si navlečie na nohy, na to si obliekla čierne body, ktoré mala na sebe celý čas a šortky, ktoré tu tiež našla. Z odpadkov krásavica. 
- "Môžeme." Usmiala sa na mňa, na čo som jej dal pusu a vyprevadil ju von. 
Cestou tam sme sa príliš neponáhľali, Juan to tam už rozprúdil. S Anette sme si spravili pár fotografických spomienok, nech máme čo lepiť do nášho rodinného albumu. Psst, ona o ňom ešte nevie. 
- "Vieš ako dlho som snívala o tomto, že sa budeme prechádzať pod tmavou oblohou len my dvaja?" Zasnívane hľadela na oblohu posiatu hviezdami. 
- "Vieš nad čím zase premýšľam ja?" 
- "Nad čím?" 
Chytil som ju za ruky, "baby, I'm dancing in the dark, with you between my arms, Barefoot on the grass, listetning to aour favourite song, when I saw you in the dress, looking so beautiful, I don't deserve this, Darling, you look perfect tonight." Odspieval refrén od Sheerana, zatočil sa s ňou a pripomenul jej chvíľu, keď sedela u mňa na kuchynskej linke, vyžierala mi chladničku a spievala si do tejto piesne. Už si neviem spomenúť, či by som ju vtedy najradšej vyhodil z domu, alebo pritúlil v posteli. Podstatné je, že som ju miloval vždy, v tom dobrom období, aj v tom zlom. 
- "Niekedy si vravím, že si ťa ani nezaslúžim." Zasmiala sa počas letu v mojom náručí. 
- "Ale prosím ťa. Mňa sa už nezbavíš nikdy v živote." Žmurkol som na ňu a poťahal ju smerom k miestu konania rozlúčkovej párty. 

Vo vnútri sa to hemžilo ľuďmi, všetci vyfešákovaní od hlavy po päty, no mali by vyfasovať pochvalu odo mňa. Pritiahol som si Anette bližšie k telu, aby mi ju nikto neukradol, cestou, ako sme sa pretĺkali davom, si nás niekoľko ľudí všimlo a pozdravili nás. Nerazili sme aj na Jacqueline, ktorá po mne hodila smutný výraz. 
"Ale ale, náš slávny pár dorazil." Utrúsil poznámku Juan a pobozkal Anette ruku. Neriešil som to. 
- "Aj tebe by sa zišlo frajerku, ktorá by ťa uzemnila." Odpoznámkoval som  mu naspäť. 
- "Jaa frajerku nepotrebujem. Mňa uzemnia parkety!" Jeho čestné prehlásenie potvrdil hrdinským pobúchaním po hrudi. V hlave sa mi vynorila spomienka na jeho motiváciu pre jeho žiaka: "Ešte raz sa pozrieš do zeme, vytrhám parkety zubami. Tvojimi." Vybuchol som do smiechu, ale len na pár sekúnd, pretože ma prišli ukradnúť baby, čo sa chceli so mnou odfotiť. 

Energickú diskotéku Dj premenil na valentínsku oslavu starými dobrými slaďákmi. S Anette sme sa bavili s pár ľuďmi, hudbu sme príliš nevnímali, až pokým neprišla na rad tá naša, Perfect. To som nevydržal a pozval ju do tanca, čo ochotne prijala. "Pamätáš sa na to?" Oprela sa mi hlavou o hruď. 
- "Každú sekundu." Preniesol som sa na svadbu, na ktorej sme boli spolu. 
- "Chytila si kyticu." Pobozkal som ju na čelo. 
- "Nemala som to v pláne." To ma podrž, ona si vážne pamätá, čo mi vtedy rozprávala! 
- "A svadbu máš v pláne?" Zahryzol som si do pery, čakal som, čo odpovie a či odpovie tak, ako vtedy. 
- "Mhm." To mrnčanie znamená áno, dámy a páni.
- "A so mnou?" Zdvihla hlavu ku mne a prižmúrenými očami sa na mňa zapozerala. To už nejde podľa scenára. 
- "Mhm." 

Ahojky dievčence. Dúfam, že žiadna z vás nechytila koronu a ani sa nechystá. Preventívne umývať ruky! Musela som, sorko, aj tak to počúvate od každého :D Okej, takže, neviem ako vám, ale moju školu silou mocou držia otvorenú, čiže nie som nadšená, ale čo už. Mám 6 dní do maturít, mala by som sa učiť, ale, hm,... nevadí. Miesto toho som vám napísala kapitolku. Ktorá je napísaná trošku "knihovským" štýlom, chápete ma, odseky a čárečky, hoci to moc v obľube nemám, pretože treba nad tým o stotinu viac rozmýšľať, čo sa mne, samozrejme, nechce. Nuž, dajte mi vedieť, či sa vám čítanie v takomto spôsobe páči, alebo zostaneme pri tom starom. Dnes sme si trošku zaspomínali na dávne časy, ktorej z vás sa to páčilo? Mne rozhodne! Aaaaa hoci by som s vami kecala ďalej, nedá sa mi, treba ísť haji, tak padá, ráno dúfa, že sa mi objaví nejaký ten komentárik. Veď viete, že ma udržujú pri živote. Papa, zachovajte kľud, umývajte ruky, kašlite so zakrytými ústami, a prežijeme všetci. ľúbim vás. 
PS: nasadí vám do hlavy chrobáka. Myslíte, že má Abe niečo na pláne?