Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Od nášho posledného telefonátu prešli štyri dni a ja ak mám pravdu povedať, nestíham ani dýchať. V práci aj spávam, pretože mám stretnutia s rodinkami, ktoré chcú navrhnúť interiéry a k tomu som asi nakazila polovicu mojich kolegov, pretože zrazu zostali všetci na marodke a všetky zákazky sa posunuli mne. Teda nie všetky, ale boli rozdelené medzi tých, ktorí vydržali. Za tieto dni sa toho veľa neudialo, ale raz som bola taká unavená z práce, že som nedokázala ani odšoférovať domov, takže som prespala u Martina. A áno - stalo sa to. Chcela som ešte počkať, ako bude vyzerať môj ďalší telefonát s Abrahamom, ale ten sa mi neozval. Vôbec nič, ani správa. Čiže som si povedala, že asi si nevie nájsť na mňa čas, a ja mu písať sama nebudem. Tentokrát mu nebudem kaziť žiadny nový vzťah. Takže som začala svoj vlastný, a ak sa mi bude chcieť ešte niekedy ozvať, nech sa páči, ja ho rada prijmem. nemôžem sa však do konca života spoliehať na to, že budem sním. Takto to nefunguje, treba ísť ďalej. Práce teraz sa mi začala obedná prestávka, počas ktorej nemusím pracovať, takže to plne využijem a asi pôjdem pozrieť Martina, nech tam nie je sám.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jemne som mu zaklopkala na dvere, ktoré v momente otvoril on. Asi stál za nimi, inak si to vysvetliť neviem. "Poď ďalej." Otvoril ich ešte viac a ja som s radosťou vstúpila. "Aký máš deň? Dnes sme sa ešte nevideli." Posadila som sa do jeho kresla a zaklonila hlavu. To je život. "Keď vidím teba, hneď je lepší." Vtisol mi jeden božtek a potom sa začal hrabať v počítači. "Ale inak celý čas robím, čo ty?" Kukol na mňa, no v sekunde znovu odvrátil zrak a prezeral si nejaké dokumenty. "V poslednom čase nemáš vôbec na mňa čas. Ale je pravda, že ani ja na teba. Teraz je tu obrovský zhon." Zafučala som. "Hej, to je pravda, ale ja ti vybavujem teraz zákazku, tak sa nesťažuj." A jeho slová ma zrazu začali zaujímať. "Prosím?" Narovnala som sa a nazrela mu na monitor či tam náhodou nebude niečo, čo by sa týkalo mňa. Škoda, že na to nedovidím. "Máme na ceste jeden zahraničný projekt, ale nesmiem to zakríknuť." Zaklopkal po stole a mňa to úplne dorovnalo, v mojom vnútri sa rozletel výbuch šťastia a najradšej by som začala skákať po kancelárií a tešiť sa, ale to už by bolo asi príliš. "Ja budem mať svoj prvý zahraničný projekt? A prečo ja?" Ozaj, prečo ja? Veď ja vôbec neviem, ako v takýchto situáciách postupovať. "Lebo máš najlepšie komunikačné skúsenosti, tvoj rodný jazyk je angličtina a v tomto prípade budeš komunikovať po anglicky, takže preto tebe, lebo ty to zvládneš asi najlepšie. Ja tam idem s tebou, nemusíš sa ničoho báť." Žmurkol na mňa a krásne sa usmial. Ale to je teraz jedno, lebo mám prvú zahraničnú zákazku! "A kam ideme? A kedy ideme?" Natešene som nadskočila na stoličke a stavím sa, že mi z oči šľahajú iskričky. "To ešte neviem. Nič nie je isté." Moja radosť síce trochu poklesla, ale nádej umiera posledná a ja verím v to, že to mám vo vrecku. "Takéto veci je strašne ťažké udržať, pretože niektoré e-maily sa posielajú hromadne do viacerých firiem a kto príde s lepším návrhom, ten vyhráva. V tomto prípade zákazníkovi treba stručne a efektívne predstaviť, aké výhody prináša uzavretie zmluvy s našou firmou." A toto som ja nikdy v živote nerobila, aj keď by som to rada skúsila, no v presviedčaní má Martin asi lepšie skúsenosti, tak to nechám na neho. "A najlepšou výhodou budeš ty. Kto by nechcel mať krásnu a nadanú mladú architektku?" Narovnal sa a pozrel na mňa. "Ak sa mi to dnes podarí získať, prídeš ku mne? Oslávime to spolu?" Postavil sa za mňa a pobozkal ma na krk. Zbožňujem to. Či už od neho alebo od niekoho iného. "Dnes nie, mám naplánované rande." Vyšmykla som sa mu z objatia, zatočila sa okolo stola a dostala sa na jeho druhú stranu. "Ale čo? A s kým?" Nadvihol obočie, no ja som rozmýšľala, či sa s ním nejako pohrám, alebo mu to rovno poviem. "Idem za kamoškou, dlho som ju nevidela." Tou kamoškou som myslela Aničku! Áno, ozvala sa mi Anička. Stratila som na ňu kontakt, ale nejako sme sa vysondovali a hneď si dohodli stretko! Musím jej toho toľko povedať. "Určite je to len kamarátka a nie kamarát?" Podozrievavo na mňa pozrel. "Neboj sa." Žmurkla som na neho a vytratila sa za dverami. Idem radšej makať, nech čo najskôr odtiaľto vypadnem.
