Dangerous World

89. Návrat do minulosti

Abraham 

Dni mi začali ubiehať ako voda. Ráno vstanem, idem do školy, učím, pohádam sa s Juanom, občas mi do toho skočí nejaké vystúpenie, zrazu je večer a takto stále dokola. Anette už začala kurz, ktorý musí splniť kvôli práci, čiže odpočítavam už len sedem týždňov, kým sa znovu uvidíme. Ako sme čakali, nemáme na seba vôbec čas a viem, že ani jeden z nás to neberie ľahko. Preto som sa rozhodol jej pripraviť prekvapenie. Vlastne viac prekvapení, ale o tom ešte pomlčím.  
Ako už býva zvykom, na začiatku septembra vždy niekam idem, a tak som sa rozhodol urobiť si výlet do Miami. Bože, keď si pomyslím, že ako dlho som tam nebol behá mi mráz po chrbte. Dobre, nie je to tak dlho, ale za ten čas moja vysnívaná vila musí byť už v riadnom pokroku a nemôžem sa dočkať, kedy ju uvidím. Len škoda, že ju Anette nepríde skontrolovať. Hneď, ako sa skončí ten blbý kurz, ju ukradnem a nasťahujem do môjho nového domčeka. Cítim sa ako zamilovaný Mickey Mouse, ale nedokážem si pomôcť, už mi tak hrabe z toho odlúčenia, že sa len ťažko sústredím na niečo iné. Napríklad na balenie kufra. Ani som si nevšimol, že mi Macareno vytiahol z kufra košeľu a odniesol si ju bohviekam. Anjelik a čert na mojich ramenách sa dohadujú, či sa idem s ním preťahovať, alebo mu nechám jeho novú hračku a zoberiem si druhú košeľu. Dlhé rozhodovanie. 
Dobalil som kufor celkom rýchlo a Macarenovi nakoniec tú košeľu nechal, nech ma cíti, zatiaľ, čo tu nebudem. 
Vyšiel som von pred dom, len tak, lebo sa mi chcelo, a zbadal som Lindu na chodníku. Urobil som životnú chybu a zakýval jej, teraz sa s ňou budem musieť rozprávať. Prišla ku mne s úsmevom okolo hlavy, pozdravila ma a hneď, že ako sa mám. Dlho som premýšľal, ako jej mám odpovedať, nakoniec som zvolil diplomatické "dobre". Som neoriginálny, ja viem. Začali sme preberať vzťah s Anette, dopekla, to som nechcel. Ona na to vždy prejde, netuším prečo, ale vždy jej dám najavo, že vzťah s ňou je to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť, čiže teoreticky by ju o malo od tejto témy odradiť. Netuším, či chce na tom vzťahu hľadať chyby, ale reči o diaľke medzi nami ma dodatočne utvrdzujú v tom, že ma chce od nej odhovoriť. "No vlastne, ja sa ju chystám onedlho požiadať o ruku." Poškrabkal som sa vzadu na krku a dostatočne ju odpálkoval, teda aspoň dúfam. Asi by som sa mal hanbiť za to, že som ju nepozval dovnútra, ale o hodinu odchádzam na letisko, absolútne sa mi ju nechce potom odtiaľto vyhadzovať. 
Kokos, kedy sa zo mňa stal taký bezcitný človek voči nej? Asi vtedy, keď sa mi snažila vnucovať. 
A zrazu som pocítil v nohe akýsi náraz. Nechal som otvorené vchodové dvere, cez ktoré preletel Cleo a vrazil mi rovno do nohy. Ten pes je narušený, prisámbohu. Absolútne netuším, čo sa tam vnútri deje, ale fakt, že Cleo urobil kotrmelec až von, neveští nič dobré. "Ehm, prepáč, aby som mal ísť skrotiť moje deti. Ták, eh.. idem. Pa." Opatrne som sa otočil a zakýval jej na rozlúčku, vo vnútri nadávajúci Cleovi, že zo seba robí pred dámou debila, ale zároveň mu aj ďakujem, že ma vyslobodil z jej pazúrov. No tak pozrime sa, čo vyviedli. Nič. Všetko okej. Pozrel som sa na Clea, ktorý sa na mňa pozeral ako anjelik, doslova som videl aj takú svätožiaru z kostičiek okolo jeho hlavy. 
"Chlapče, chcel by som ti vidieť do hlavy." Môže byť pes schizofrenik?
"Vlastne nechcel." Poškrabkal som ho za ušami a on sa spokojne usmial. Milujem to. Aj keď je to divný pes, mám ho rád. Macareno asi začal žiarliť, lebo sa pripojil k nám a takisto aj Apollo. Však ja tu mám tri krásne detičky, za ktoré by som dal život. Keď sa človek cíti sám, začne si všímať fakt maličkosti. 
Po maznaní sa s prachovkami som uznal za vhodné hodiť sprchu a pripraviť môj dom na ďalšie dni osamote. Niekedy by som fakt chcel vedieť, ako to berú psy, ale som šťastný za to, že vždy mám niekoho, kto je ochotný sa o ne postarať. Tentokrát som ich hodil k Diegovi a Anabelle, verím, že si ich užijú. 

O tridsaťdva hodín neskôr s prestupom v Londýne som konečne pristál na Floride. Letel som aj s Pablom, pretože tu mám dôležitejšie záležitosti, než len okukovať môj nový domov. 
"Tak, čo nás ako prvé čaká?" Spýtal som sa ho. 
- "Nuž, najprv sa zložíme na hoteli a večer máme stretnutie s ľuďmi, čo budú s tebou spolupracovať. Budete preberať novú choreografiu do klipu. Na dnes len toto, zajtra je toho viac." To bolo viac slov, než som od neho očakával. 
- "Počkaj a prečo sme choreografiu nevymýšľali my? Nevedel som, že tam mám tancovať." To ma trošku zaskočilo, ale nenechám si kaziť náladu. 
- "Áno, navrhol som im to, ale nesúhlasili. Prebrali nad tým celú moc, inak chceli odstúpiť od zmluvy." 
Nadvihol som obočie a robil sa, že ma to nezaskočilo, ale popravde som nepochopil, prečo do oho nemôžeme vstupovať aj my, obzvlášť, keď klip je primárne môj a taktiež ho uverejňujem ja. 
- "Dobre, nebudem sa tým zaoberať, lebo mi stúpne tlak a už nie som najmladší." Odpovedal som a Pablo sa zasmial. "Počuj, máme tu jednu misiu." Doplnil som. 
- "Som samé ucho." 
- "O tom ti poviem neskôr, ale ideme hľadať niečo malé a diamantové." Žmurkol som na neho a on sa v pohybe zastavil a pozrel na mňa s diabolským úškrnom. 
- "Hééj? Ideš na to?" No to ma podrž, on má v očiach iskričky. 
Prikývol som s tým, že to skúsim. Uvidíme, ako to dopadne. 
- "Dobre, dobre, brácho. Už sa teším, keď ti pôjdem za svedka." Potľapkal ma po ramene a mňa prepadla panika, že čo ak Anette odpovie neprimerane mojim očakávaniam. 

Oukej. Zo stretnutia som odchádzal trošku zmätený o tom, či sa stále volám Abraham a som mužského pohlavia. Nedokážem si to vysvetliť, ale ľudia, s ktorými spolupracujem, ma totálne zmiatli do poslednej bodky. Akože neboli ku mne nijak nepríjemní, ale prevzali kontrolu nad všetkým a mne v podstate nič nepovedali. Len to, že mám robiť to, čo mi povedia a bude to fantastické. Asi sa nechám prekvapiť ako samotný divák, však čože, ja tam nemusím byť. 
Cestou zo štúdia som sa šiel prejsť po uliciach Miami, až som to zaparkoval na pláži patriacej môjmu hotelu. Urobil som si selfíčko a poslal ho Anette s textom "na mieste, kde sa naša láska opäť stretla :)". Rozcítil som sa totálne a premietal si spomienky na ranný beh, ako sme sa tu s Anette rozprávali niekoľko hodín, ako som zistil, že ju ľúbim... Nie, že by sa mi chcelo plakať, ale keby som dievča, asi už vyroním druhý oceán. Veru, premýšľať nad ňou je moja najobľúbenejšia činnosť. A predstavovať si scenáre, ktoré budú skutočnosťou. "Na mieste, kde sa naša láska plánuje." Anette mi poslala fotku z kancelárie. Chuderka, okrem toho, že si robí kurz, musí chodiť aj do práce a do toho riešiť môj, náš dom. Cítim sa zle, že som jej dal takú veľkú požiadavku. Ale na druhej strane, keby na ňom nepracovala ona, nikdy by sme sa nestretli. Všetko sa deje pre niečo. 

S vyvetranou hlavou som sa vybral na izbu, kde som zakotvil konkrétne v kúpeľni. Hm, máme tu novinky, dnes nemám len mydielko a sadu na holenie, ale aj bombu do kúpeľa. V živote som to neskúsil, ale myslím, že mi týmto život naznačuje, aby som si to ružové niečo s bielymi hviezdičkami hodil do vane, inak to budem na smrteľnej posteli ľutovať. A kto vie, keď sa budem kúpať so svojimi deťmi, budem im to dávať do vody. Nech majú srandu. 
Som asi príliš sprostý, keď som neočakával, že mi z toho zostane ružová voda? Odfotil som si to a poslal Anette, nech sa zabaví popri práci. "Ja ti kúpim modré :D" znela jej odpoveď. Chýba mi, moc. Hlavne, keď viem, že by som si konkrétne chvíle s ňou užil viac. 

V kúpeli ma napadla skvelá myšlienka, tá ružová voda mi priviedla múzy. Žijeme v modernej dobe, kedy si vyznanie lásky cez internet, je príliš obyčajné. A preto urobím niečo, čo som v živote pre nikoho neurobil. 

"Moja drahá, 

Nie je ľahké milovať ťa a nemať právo vidieť ťa každý deň. Sú dni, kedy by som dal čokoľvek za to, aby som sa ti mohol pozrieť do očí a držať ťa v náručí, aj keď len na pár minút. Keď nie sme spolu, cítim sa, akoby časť zo mňa chýbala. Viem, že teraz sú veci tak, ako majú byť, ale nie je to o nič ľahšie. Každý deň bez teba mi pripomína, akú radosť pre mňa predstavuješ v živote, radosť, ktorá mi tak chýba. 
Tak nezabudni, že ťa ľúbim, že na teba myslím a že počítam každú minútu, kým budeme spolu. 

Tvoj Abe." 

Až mi skoro slzičky vybehli, ale vylial som si srdce aspoň na pár riadkov a verím, že jej ten list urobí radosť, keď si ho nájde v schránke. A môžem ísť spokojne spať. 

Detičky moje krásne, mame veľkonočný pondelok, mali sme byť všetky do nitky mokré, ale korona nás (pre tentokrát) zachránila, hoci môj tatko si nedá povedať a určite dostanem. 😂
Ja každopádne dúfam, že vás dnešná kapitolka bavila a budem rada, ak mi to dáte vedieť. Som sa celkom snažila a ako vidíte, aj Abe sa snažil vyliať si srdiečko. Čo by ste vy povedali na taký list? 😇 Určite sa vidíme onedlho, keďže som stále chorá, tak už sa začínam nudiť. Majte sa a zostaňte zdravé ❤️