Pokračovanie príbehu Dangerous Boy! Abraham si za dva posledné roky určil svoje priority a venuje sa svojej kariére úspešného reprezentanta španielskej hudobnej scény. Každý dobre vie, že si svoj život predstavoval úplne inak, no po smrti Anette mu...
Na izbu som prišla asi niečo po jednej v noci. Najtichšie ako som vedela, som zatvorila za sebou dvere a snažila sa o to, aby som nezobudila Martina. Keďže bola v izbe tma, netušila som, že ešte nespí. "Kde si bola?" Skoro som vyskočila z kože, keď som ho počula rozprávať. "Na pláži." Odpovedala som jednoducho, veď nemusím mu vravieť, s kým som bola. "A hento je čie?" Kývol hlavou smerom k mikine, ktorú som si vyzliekla. Je tu asi dostatočne silné svetlo na to, aby rozoznal, čo mám na sebe. "Pokiaľ viem, odchádzala si oblečená v niečom inom." No, to som zabudla. Abraham mi tak trochu podaroval svoju mikinu. Netriasla som sa od zimy, ani som nepoznamenala, že by mi zima bola, no aj tak mi ju dal, aby som bola aspoň trochu v teple. "Nikoho to nie je." Odsekla som a vyhrabala pyžamo, vyzliekla si tie prekliate šaty konečne sa dostala do niečoho pohodlného. "Takže si to našla len tak na pláži?" Martin sa posadil, čím mi dal najavo, že sme v rozhovore ešte neskončili. Tak som aspoň zapla lampu na nočnom stolíku, nech na seba vidíme. "Čo ak áno?" V poslednej dobe som si obľúbila robiť sa, že sa nič nedeje a že neviem, o čom ľudia hovoria. Vyhovuje mi to, takže to asi budem praktizovať čo najčastejšie to pôjde. "Ale no tak, s kým si bola?" Vyzerá kľudne, takže mu to asi môžem povedať. "S klientom. Veril by si, že je ubytovaný v tom istom hoteli?" Povedala som mu úplne akoby nič, akoby som mu vôbec predtým nevravela, že je to môj bývalý. "T-to myslíš vážne?" Zostal vcelku zaskočený, čo som mohla čakať. Alebo mi o to šlo už od začiatku? Nejako ma nezaujíma, čo na to povie. "Hej, myslím. Sedeli sme spolu dolu na recepcii a rozprávali sme sa." A to neklamem, naozaj sme sa spolu len rozprávali, aj keď trochu odmerane, ale rozprávali. "Tuším, že mu ponúknem inú firmu, aby mu urobila tú veľkú vilu." Zastavila som sa v pohybe a zazrela po ňom. Kam tým mieri? "Prečo?" Končene som si po celom dni ľahla do postele. A verte mi, že lepší pocit na svete neexistuje. "Predsa aby ťa neotravoval." Nadvihla som jedno obočie, že ako naozaj teraz nechápem, o čom to točí. Veď mi nič nerobí. "Neotravuje ma. Náhodne sme sa stretli." Asi to vyzerá tak, že mi je ľahostajný, no opak je pravdou. Za tých pár hodín, čo sme spolu, sme sa akosi opätovne spoznali. Aj keď sa so mnou nerozprával ako s Améliou. To ma mrzelo. "To mi chceš akože vážne nahovoriť, že ste sa LEN rozprávali?" Vážne nechápem, prečo zvyšuje hlas. Ja chcem spať. "Aj keby to bolo niečo iné, čo teba do toho?" Rozhodia som rukami, tiež ma trochu vytočilo, že si teraz dovoľuje vyskakovať. "Čo mňa do toho? To vážne? Teba akože vôbec natrápi, že spávaš so mnou a teraz aj s ním?" Streľte mu niekto facku, pretože ja, keby to urobím, tak vypľuje päť zubov. "Prečo by som to ako robila?" Posadila som sa aj ja, pripravila si menší výplach žalúdka a spustila som: "Keby tak veľmi chcem, tak to najprv ukončím s tebou, nie? Neviem, čo si o mne myslíš, ale nemám taký charakter, že by som skočila do postele každému, kto sa so mnou rozpráva. On je teraz môj klient a nič viac, nič menej, nič s ním nechcem mať a ani nebudem! A ty si to konečne natlač do hlavy, že to, že som dala tebe, neznamená, že dám teraz aj jemu. Nevieš o tom nič, nevieš, prečo sme spolu skončili, tak mi do toho už prestaň rozprávať a staraj sa o to, čo je tvoje. Či počkať... nie, Martin, ja nikdy tvoja nebudem. Po tomto na to zabudni. Mysli si o mne čo chceš, ale vyslovene ma uráža, keď mi do očí hovoríš, aká som, a ono to ani nie je pravda." Vyskočila som z postele a šla ani neviem kam, len do nejakého rohu miestnosti. "Dobrú noc." Opäť som opustila apartmán, čo ma už začína dosť hnevať, pretože stále dotiaľto odchádzam len preto, lebo ma tamten naštve.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
