Dangerous World

91. Náuka o láske

Prišlo to úplne nečakane a nepochybujem o tom, že po skončení tejto kapitoly budete mat zmiešané pocity. Prajem pekné čítanie a teším sa na vaše ohlasy.

Anette

"Si krásna, inteligentná, šarmantná a vserci ti padnú k nohám. Už je to tu." Povzbudila ma Karolína pred vstupom do školy. Nemôžem sa dočkať chvíle, kedy si prevezmem svoj diplom a budem sa môcť naplno venovať tomu, čo ma baví.
"Oh bože, ja som strašne nervózna." Zamrnčala som, ale vydržím. Už len posledný deň.
"Ale kľud, skúšky už máš za sebou, dnes už len oslavuješ." Žmurkla na mňa a doslova ma vsotila ku dverám.

Smelo som vykročila do miestnosti, kde sedelo niekoľko mojich krátkodobých spolužiakov. Sadla som si na svoje vytipované miesto, kde mame s babami debatný krúžok a čakala na veľkú chvíľu. "Tak čo, dievčatá, pripravené odtiaľto vypadnúť?"
"Vôbec, skončilo to príliš rýchlo. Radšej by som tu ešte zostala." Povedala som, hoci viem, že sa teším, keď to cele skončí. Hlavne kvôli Abemu. Ani neviem, ako nám to ubehlo, ale som rada, že sme to obaja zvládli.
Nuž a keď si niečo veľmi želáte, tak sa vám to aj splní no nie? Prisahám, že netuším, či som čarodejnica, ale keď sa objavil vo dverách, skoro som odpadla. To je A... Čože?

Prítomnosť Abrahama ma zarazila. V hlave mi naskočilo hneď niekoľko otáznikov, napríklad, odkiaľ vie po slovensky, čo tu chce a prečo je v mojej škole.
"To čo je za fešáka? Prudko jebateľný. A ten prízvuk." Naklonila sa ku mne Hanka, spolužiačka, a zahryzla si do pery.
"Neviem, ale asi to nebude obyčajná prednáška." Mykla som ramenami.
"Ale my už nemáme mať žiadne prednášky!" Pošepkala mi. Rada by som jej odpovedala na otázky, ale veru, odpovede nepoznám ani ja.
"Možno toto je niečo špeciálne." Povedala som, za čo som si hneď vyslúžila pokarhanie.
"Lohanová sa nám nudí? Môžete tú prednášku odprezentovať za mňa." Ozval sa a ani na mňa nepozrel, stále čumel do dochádzky, či sme tu všetci.
"Prepáčte, pán profesor." Prekvapení? Áno, idem to hrať s ním, nech sa dopracujeme k tomu, o čo mu ide. Celkom sa na to teším a dúfam, že to bude zaujímavá prednáška.
Už som niekedy vravela, že mu neskutočne pristane oblek? Asi sa čoskororoztopím a to je vonku ešte len letné ráno.
Čo to bude poobede?

"Viem, že ste študenti architektúry a nerád by som vám zasahoval do študijných plánov, ale dnes tu budeme mať možno trošku odlišnú prednášku." Začal na úvod a ovládačom prešiel na prvú stránku prezentácie.
"On je tak strašne sympatický. Tuším po ňom po hodine vyštartujem." Zašepkala mi z druhej strany Lucka. Pozrela som sa na tabuľu a tam bol nápis "Láska".
Akosi ma zamrazilo.
"Vie mi niekto z vás povedať, čo je to láska?" Otočil sa k nám a počkal chvíľu, kým sa niekto dobrovoľne prihlási.
"Nejaký cit, ktorý prejavujeme určitej osobe?" Prihlásil sa spolužiak.
"Vie to niekto rozvinúť?" Nič. Všetci sme ho zaujato počúvali.
"Intenzívny emociálny pocit náklonnosti k nejakej osobe. Väzba k určitej osobe založená na silnej telesnej, duchovnej alebo duševnej príťažlivosti, spravidla spojená so želaním byť s danou osobou spolu." Prečítal a pokrčil ramenami. "Takto by nám to povedala Wikipédia." Prešiel na druhú stranu prezentácie a tentokrát sme si text čítali sami:

Pocit, ktorý nikdy nikde a nijako nemôžeš nahradiť. Ten pocit,keď sa Ti rozbúcha srdce.
Ten pocit, keď cítiš v brušku mrvenie.
Ten pocit, keď svet je krásny, nech sa stane hocičo.
Ten pocit, keď dychtivo čakáš na každý telefonát, každú sms-ku a každú poštu.
Ten pocit, keď sa Ti idú kolená podlomiť a si celá rozklepaná.

"Takto by sme to možno uždefinovali aj my, spolu s kategóriu pubertiakov. Podstatou tejto prednášky je, že keď ste dospeli až sem, na koniec štúdia, netreba zabúdať na to, že v živote sú aj iné veci, ako napríklad láska." Prechádzal sa po triede a prezeral si tváre všetkých z nás, no na mňa sa nepozrel.
"Keď som bol v škole ja, tiež som si vravel, že preboha, čo sme malé deti, aby sme mali takéto prednášky, ako v škôlke? Ale niečo na tom bolo. Priznám sa vám, že nebyť toho, tak aj zabudnem, že v živote je niečo dôležitejšie ako kariéra. Verte mi, viem o čom hovorím, aj keď nie som o veľa starší ako vy." Žmurkol na mňa! Konečne sa na mňa pozrel!
"Ale teraz, keď si spomeniem na školu, pripomenie mi aj túto prednášku a vždy si spomeniem, ako spoznám pravú lásku. A budem veľmi rád, ak si z nej odnesiete niečo aj vy." Po tomto dlhom monológu sme sa dostali na ďalšiustranu.
"Viete čo je na láske najkrajšie? Na toto si odpovedáme sami. Odpoveď na túto otázku tu nemám. Takže, hlási sa niekto?"
Porozhliadal sa naokolo, až som nakoniec uvidela jednu ruku hore. Bola to práve Hanka a zasnene sa na neho pozerala. "Napríklad, keď neviete, čo máte povedať, máte sucho v ústach v hlave prázdno a jediné, na čo myslíte, je bozk."
Abe sa nachvíľu zamyslel a potom prikývol.
"To nie je zlá odpoveď. Niekto niečo ďalšie?"
"Možnoo, je to taký ten pocit, ktorý príde skôr, než ho čakáme, než sa s ním zmierime, než ho chceme, ale koniec koncov vieme, že nechceme, aby skončil." Povedal niečí chlapčenský hlas z predu.
"Ale láska dokáže byť aj veľká sviňa." Ozval sa zase niekto zamnou, ziež mužský hlas.
"Máte pravdu." Uznal a pozeral sa dolu, popri tom sa usmieval.
"Pán profesor, čo je najkrajšie pre vás?" Opýtal sa jeden nemenovaný a mne stuhla v žilách krv. Videla som, že aj on stuhol.
"Pre mňa..." Prešiel dva metre a zase zastal, stále sa pozerajúc do zeme. "Keď vidím moju priateľku šťastnú a usmievavú. Vtedy viem, že jej je pri mne dobre." Pozrel sa na mňa, ale vzápätí rýchlo zrak odvrátil. Zrazu som prestala vnímať otázniky v mojej hlave, čo tu robí a čo má v pláne. Určite má nejaký plán. Ale neviem aký.
"Keď sa na ňu pozerám a premýšľam, prečo ju vlastne milujem." Usmial sa a preletel zrakom po všetkých prítomných tvárach. "Čo mi pripomína, prečo myslíte, že človek miluje? Aký je dôvod príťažlivosti?" Ukázal na spolužiaka, ktorý mu hneď pohotovo odpovedal.
"No, pretože sa nám daná osoba páči, svojim vzhľadom aj správaním." Jednoduchá, stručná odpoveď.
"To vôbec nie je zle podané. Niekto ďalší? Slečna Lohanová?" V tej chvíli, ako vyslovil moje meno, sa mi zastavil celý svet. Vnímala som pohľady kamarátok, svoj vlastný dych, každú jednu bunku v tele a v ušiach mi hlasno znel rytmus môjho vlastného srdca. "Jaa... Ehm." Dopekla, čo sa ti pýtal?
"Mohli by ste zísť sem dolu, prosím?" Čo to odo mňa chce? Zísť za ním? Šibe mu?
"Ja no.. Idem." Zakoktala som sa a div, že som sa rovno neskotúľala, fakt netuším, ako som sa po vlastných dokázala dostať až dolu.
"Čo myslíte vy, prečo človek miluje?" Zahľadel sa mi hlboko do očí a ja som úplne prestala mať nad sebou kontrolu.
"Miluješ pretože miluješ. Na lásku niet dôvodu." Vyslovila som to isté, čo pred rokmi v našich spoločných rozhovoroch.
"Antoine de Saint-Exupery." Povedali sme obaja naraz a on prepol ďalšiu stránku prezentácie, kde bol presne tento citát. Ja nemôžem tomu uveriť.
"Ehm, dlho som premýšľal, ako túto misiu splniť a hoci to... Zrejme nie je jeden z najlepších nápadov..." Vystúpil pred ostatných a chvíľu rozprával im, potom sa zase obrátil na mňa, "stále dúfam, že to bude mať rovnaký výsledok."
Gestikuloval a mne bilo srdce ako splašené. Mám chuť dopadnúť.
"Nuž, nie som profesor, ani žiadny človek, od ktorého by ste si mali brať príklad. Túto prednášku som dostal raz od môjho učiteľa a som rád, že som vám ju mohol predať, a dúfam, že ste si z nej niečo zobrali. Aj ja som si pred rokmi z nej niečo zobral a..." predstúpil predo mňa, "a keď si mi vstúpila do života, pochopil som, o čom tá prenáška vlastne je. A preto viem, že..." vytiahol z vrecka malú krabičku. Oh nie. "Že chcem s tebou stráviť celý jeho zvyšok." Pomaly si kľakol a mne sa ako v každom romantickom filme začali kotúľať z očí slzy.
Cez ne som len rozmazane videla na obrovský diamant, ktorý na mňa žmurkal z hodvábnej vystieľky.
"Pochopil som, že ťa nadovšetko milujem, preto sa ťa pýtam..." Tá pauza sa mi zdala nekonečná. Naozaj. Nekonečná. "Chceš so mnou stráviť zvyšok života aj ty?"

KONIEC

Nuž, je to tu. Neviem, ako sa cítite a čo sa vám preháňa hlavou. Preto by som bola rada, ak by ste sa mi aspoň k poslednej kapitolke vyjadrili, ja sa vyjadrím v najbližšej dobe. Chcem vám len povedať, že vás nedovšetko ľúbim a dúfam, že vás moja tretia knižka bavila. Ďakujem.