Dangerous World

20. Vieš podvádzať?

Abraham

Dnes už by som prijal aj oddych. Nie preto, že by ma nebavilo to, čo robím, no z toľkého pozerania do počítača mi už prichádza zle. Alebo ani nie priamo mne, ale mojim očiam. Áno, som si vedomý toho, že existujú také tie okuliare, aby som si neunavoval oči, ale vzhľadom k tomu, že ich mám práve na očiach a vôbec nezaberajú, tomu nedôverujem vôbec. Len dúfam, že s tým nebudem musieť ísť na očné, lebo to bude zbytočne vyhodený čas a to si teraz nemôžem dovoliť. Napriek tomu mám však dobrú náladu a myslím, že sa mi zachová až do večera, no pre istotu som si zaklopkal po stole. "Abe, nechcel by si sa na to už vykašľať? Idú sa hrať hry." Prišla za mnou Anabelle. Áno, nie som doma, som v škole a pracujem na nových singloch, ale dnes sme sa rozhodli, že si urobíme taký spoločenský večer, takže sa možno na to vykašlem. "Hneď tam budem." Vyčaril som akúsi grimasu a ešte pozrel do počítača. "Čo je, čo sa tak usmievaš?" Zatvorila za sebou dvere a podišla ku mne. "Ty vieš prečo." To je na mne tak vidieť, že mám chuť sa smiať? "Naozaj by si sa s ňou chcel spoznať bližšie? Čo sa ti na nej tak páčilo? Veď poznáš toľko dievčat." Má pravdu. Čo sa mi na nej tak veľmi páčilo? Čím ďalej nad tým rozmýšľam, tým menej dôvodov mám. Možno je to len o tom, že na toto netreba dôvody. "Ja vlastne ani neviem. Prekvapila ma jej priamočiarosť, keď sa ma pýtala, čo by som na svojom živote zmenil. Chápeš, že to vyklopila bez akejkoľvek zábrany, akoby sme sa poznali dlho predtým a toto bola len jedna z mnoho otázok. A ešte sa mi páčil jej hlas, bol taký jednoduchý, nesnažila sa vyznieť nijak tak... tak... ako by som to povedal - nijak sebavedomo, nesnažila sa do toho dávať filtre. Proste som to bral ako bežný rozhovor s dávnym kamarátom, no popri tom sme spolu komunikovali pravýkrát. To sa mi páčilo, že možno bude taká aj v skutočnosti, taká priamočiará a ... úprimná? To je to správne slovo? Asi už o tom veľa kecám. Neviem to vysvetliť, v jednoduchosti, bolo mi sympatické sa s ňou rozprávať." Pokrčil som ramenami a uložil svoju rozrobenú prácu. Rovno som aj vypol počítač, dnes už na ňom pracovať nebudem. "Takže máš v pláne sa s ňou stretnúť a zistiť, či je taká aj v skutočnosti?" Otočil som sa k nej a chvíľu ešte posedel na stoličke. "Asi áno. Veď za to nič nedám. Neviem An, čím to môže byť? Cítim taký vnútorný pocit, že ona nebude zlá. Môže byť z nej dobrá kamarátka, aj keď na teba nikto nikdy nebude mať." Nie, že by som bol do Anabelle zamilovaný, to by ma Diego zalial do betónu skôr, než by som to stihol vysloviť, ale ona je taká, že jej môžem povedať hocičo a ona ma vždy vypočuje, poradí, alebo len spolu pokecáme a je hneď lepšie. Anabelle hrá v mojom živote kľúčovú úlohu, fakt neviem, čo by som bez toho človeka robil. "Ona je fajn. Ja ju mám veľmi rada." Žmurkla na mňa a mne sa v hlave hneď začal otvárať diár, či mám nejaký deň voľný. "A dalo by sa s ňou dohodnúť?" - "Myslím, že nie. Nie je odtiaľto." Pery sa jej spojili do rovnej čiarky a možno uvažovala, že mi k tomu povie niečo viac. "Aha a odkiaľ je? Po španielsky vedela dobre." - "Noo, to ti radšej nepoviem, lebo by si ju ešte vypátral. Možno sa stretnete a ani o tom nebudete vedieť. No poď, lebo všetci na nás čakajú." Popohnala ma, tak mne nezostávalo nič iné, ako túto tému ukončiť a ponoriť sa do atmosféry spoločenského večera.

Keďže je nás veľa a zišli sme sa tu hlavne pre to, aby sme strávili večer spolu, rozhodli sme sa pre najlepšiu variantu a za mňa najlepšiu hru, ktorú som hral - Aktivity. Áno, áno, existuje mnoho lepších a zábavnejších hier, ale my tanečníci sme zase od Pánbožka toľko rozumu nepobrali, aby sme rozumeli inteligenčne náročnejším hrám. To je jedno, proste sme sa všetci zhodli na tomto a zase tiež tu nemáme veľký výber tých hier. Ale chcem si zahrať ešte Twistera, toho som tiež dlho nehral. Takže môj tím som tvoril ja, ten truľo León, moja milovaná Anabelle a Catalina. Okolo hracej podložky sa teda zišlo šestnásť ľudí a všetci boli vo vytržení, kto pôjde prvý. Neviem, či je to v pravidlách nejako dané, ale my už máme zaužívané, že každý vedúci jednej skupinky si vytiahne zápalku a kto dostane najdlhšiu, vyhráva. A ja mám najkratšiu. Tak ideme poslední.