Dangerous World

43. Hodiny plávania

Anette

Deň mi ubehol celkom rýchlo, v práci som sa s nikým nepohádala a urobila som všetko, čo som mala na pláne. Koniec pracovnej doby mi spríjemnil telefonát od Leóna, cez ktorého som sa porozprávala s Eissou. Posťažovala sa mi, že je po operácii bruška a že ju to bolí, no ja som hlavne rada, že to má za sebou a terajšia bolesť je len malá daň za to, že v budúcnosti bude v poriadku. Taktiež mi povedala, že sa mi včera s Abrahamom pokúšali dovolať, no nedvíhala som. Teraz už chápem, prečo mi volal. Trochu ma to zamrzelo, no stále sa ukľudňujem tým, že som mobil ani nepočula a za iných okolností by som mu zdvihla. Horšie však bolo to vysvetliť Eisse tak, aby pochopila, že som to nedvíhala nie kvôli tomu, že mi volajú oni. A zároveň som jej nechcela príliš klamať, lebo dobre viem, akú galibu dokážu klamstvá narobiť. Telefonovala som s ňou celkom dlho, no potom to prevzal León a bavili sme sa až celú cestu domov. Bolo ťažké počúvať ho a šoférovať zároveň, ale nemohla som to zložiť, pretože sme mali naozaj zaujímavú debatu.  Áno, ako som predpokladala, bol s Abrahámom a trochu sa vraj pochytili. León mi to povedal tak, že nejde len o mňa, ale celkovo sa Abe začína správať ľahostajne a nezodpovedne, teda hlavne za svoje skutky. A snaží sa chabo presvedčiť samého seba, že je všetko v poriadku. Zhrnul to do jedného slova, že mu skrátka šibe. Ja to chápem, aj ja som z toho bola dlho mimo, no musela som sa rýchlo s tým vyrovnať. Nakoniec mi povedal, že sa mu snažil vyčistiť žalúdok, no je strašne tvrdohlavý a uteká pred problémami. Ja si skôr myslím, že uteká len pred jedným problémom a tým som ja. Asi by bolo fakt najlepšie, keby som s tým projektom skončila a posunula to niekomu inému. No zdal sa mi v poriadku, keď som s ním volala, priam som mala pocit, že aj on si uvedomil, že nemá zmysel sa so mnou stále hádať. No, ale asi nie. Síce som na dnes mala naplánované ísť s Mayou von, nenašla som na to energiu.  Dnes bolo vonku mimoriadne chladno, že som už nevedela, čo si na seba obliecť, tak som si to rovno zamierila do kúpeľne a napustila si plnú vaňu horúcej vody, s bublinkami a sviečkami. Asi som však naivná, keď som si myslela, že aspoň vo vani mi dajú všetci pokoj. Samozrejme, zase mi zvoní telefón a na displeji sa ukázalo meno toho, koho by som najmenej čakala. Zobrala som mobil do ruky a pozerala na to, že čo to... veď ešte pred chvíľou presviedčal Leóna, že sa nechce so mnou zbytočne kontaktovať. A hádam, že toto súrne veľmi nebude. No ale na moje šťastie, akurát, keď som sa to chystala zdvihnúť, sa mi mobil zošmykol do vody. Áno, presne tak, môj mobil to vzdal a chcel sa ísť okúpať. "Dopekla!" Vypískla som a začala ho hľadať všade možne. Netrápilo ma to, že padol do vody, veď by mal byť vodotesný, ale o to, že ja som to chcela zdvihnúť a teraz čo. Zase mu nebudem zdvíhať a on si bude myslieť, že   sa mu zase vyhýbam. Šmátrala som rukami všade, popri tom nadávala, prečo mám takú veľkú vaňu, potom prečo mám toľko peny, že cez to nevidím, a nakoniec prečo som taká tupá, že si aspoň ruky neosuším predtým, než ten telefón zoberiem. A mám ho! Jedna vec však... ono to už bolo zdvihnuté. "Haló?" Povedala som trochu zadychčane, lebo priznajme si, každý dostane taký ten miniinfarkt, keď sa mu niečo deje s mobilom. "Anette.... si... v pohode?" Povedal tak pomaly a opatrne, až som sa nad tým pousmiala. "Ehm... padol mi mobil do vody. A... čo si chcel?" Fúú, tak toto bol prehnane milý hlások. To sa nepáčilo ani mne. On sa mi začal smiať. On sa normálne začal rehotať do telefónu. Ja ho zabijem. A potom zrazu prestal. "Nuž, chcel som sa len spýtať, že... čo ty robíš s vodou?" A nedá mu to pokoj a nedá! Ako malé decko! "Dávam si práve kúpeľ." Prevrátila som očami, lebo fakt nemám náladu sa baviť s ním práve o tom, že sa kúpem. "Ouu, tak si to uži. Ja som chcel len, že či si už začala s tým návrhom." Pravdu? Ani nad tým nepremýšľam, väčšinou celé dni sedím za počítačom a prezerám si internet, alebo pracujem na svojom dome. "Niečo už mám, no popravde neviem, čo presne od toho očakávaš. Potrebujem no s tebou prekonzultovať." Dlho som si nechcela priznať, že to potrebujem, pretože som sa s ním počas prípravy chcela stretávať čo najmenej. "V tom prípade to treba do konca budúceho mesiaca, potom už budem mimo." Prečo som dúfala v to, že mi povie, že to nebude potrebné a môžem mu to poslať mailom? Takmer mi opäť spadol mobil do vody, keď mi sem vošiel sused. Zoznámte sa s Erikom. "Á, tak tu si." Odhliadnuc od toho, že mi Abe k tomu ešte niečo hovoril, som ho prestala vnímať a chvíľu sa venovala Erikovi. "Počuj, idem s kamarátom von, zoberiem ti Mayu?" Spýtal sa ma. "To by bolo super. Si zlatíčko, ďakujem." Zostala som z toho úplne paf, vôbec som dnes nepredpokladala, že s Mayou dnes pôjde niekto von. "Dobre, tak večer." Žmurkol na mňa a ešte medzi dverami mi naznačil, že tie bublinky sú super. Pre upresnenie, s Erikom máme veľmi blízky vzťah a rozumieme si, no zároveň spolu nič nemáme, pretože on je tam trochu inak orientovaný. Áno, je teplý a som za to šťastná, pretože mať oporu v takom úžasnom človekovi, ktorý chápe aj mužské zmýšľanie, je na nezaplatenie. On celý je na nezaplatenie. Preto ma môže vidieť barz aj nahú a nič to medzi nami dvoma neurobí. "Prepáč, čo si vravel? Aha, no dobre, tak skúsim sa na to ešte pozrieť a pošlem ti to v 3Déčku." Vrátila som sa k telefonátu s omnoho lepšou náladou. "Práve si povedala, že to chceš prekonzultovať osobne." Neviem z toho vyčítať žiadne pocity. Povzdychla som si. "Pozri, vôbec nepochybujem o tom, že sa so mnou ani stretnúť nechceš, takže to bude ľahšie pre nás oboch a je väčšia šanca, že sa zase nepohádame." Úprimnosť nadovšetko. Ale konečne som mu povedala, ako to vidím. "No veď dobre, mne je jedno, kľudne." Nečakala som žiadne protesty. Preto ma ani jeho ľahostajný tón neprekvapil. "Fajn." Mykla som ramenom, no dala by som si k tomuto aj nejaké šampanské. Už som dlho nemala a k tejto nálade sa mi totálne hodí. Lebo čím ďalej držím mobil v ruke, tým mi to lezie viac na nervy. Spomenul si vôbec pri tom, ako vyzerám vo vani? Ja som sa nevidela, ale on zvykol hovoriť, že to bol pekný pohľad. Kde sú tie časy. "Fajn." Zopakoval po mne. "Dobre." Vážne by sme sa mali dať liečiť obaja. "Dobre." Provokuje. Toto ešte viem spoznať. "Potrebuješ ešte niečo?" Predstavujem si, ako stojí predo mnou, a ja ho prepaľujem pohľadom. Aspoň v mojich predstavách môžem nad ním vyhrávať. "Veľa toho." Odpovedal mi, akoby si práve prezeral nechty. Proste s úplným nezáujmom, ale zároveň takým tónom, akoby za tým bolo niečo viac. Neviem to inak vysvetliť. "A odo mňa?" Teraz sa spolu len hráme, alebo to smeruje k ďalšej hádke? "Od teba nič." - "Tak prečo sa spolu ešte bavíme?" - "Chcem ťa počuť." Poznáte to taký ten rýchly rozhovor, keď sa človek snaží dobehnúť toho druhého slovne? Presne o toto tu ide. "Čo ak stále chceš to, že mám zmiznúť z tvojho života?" Ten chalan bud nevie, čo chce, alebo vie, ale snaží sa to zakryť. "Čo ak to už nechcem?" Nahodil aj on taky ten zvodný tón hlasu. "Neskoro." Ups, zložila som to. No vôbec ma to tentokrát nemrzí, pretože bolo vidno, že sa len doťahujeme. Chýba mi to. Nemám sa s kým doťahovať.