Tri priania

Kapitola 4.

Zamrazilo ma.

„Ako to myslíš?" nechápala som.

„Ak niekto bráni tvojej láske, zabila by si ho?"

„Nie, preboha!" zvolala som. „Nie som tu preto, aby som rozhodovala o živote a smrti. To môže len Boh." dodala som.

Jorik na mňa pozrel pohľadom, ktorý mi nahnal novú triašku.

„Ty si také čosi urobil?" opýtala som sa no odpoveď som nedostala.

„Si veľmi krehká. Potrebuješ niekoho, kto ťa bude lepšie chrániť." vzal moje ruky a držal ich hodnú chvíľu. „Kto bude chrániť tvoje kúzlo." poznamenal potichu a pozrel mi s malým úsmevom do očí. Viem, za čo ten úsmev. Odhalil tajomstvo... Moje tajomstvo.

„Viem si to chrániť aj sama." rozhodne som povedala a nedovolila mu, aby sa ma viac dotýkal. Jeho dlane, hoci boli teplé a silné... Cítila som, že majú na sebe mnoho cudzej krvi a bolesti.

„Nevieš." povedal a zdôraznil každú hlásku. Do tela sa mi opäť vlial strach z neho. Keby chce, kľudne stačí jedna rana a je po mne. Vlastne by si so mnou mohol robiť čo len chce... A ja by som nemohla ani muknúť.

„Ako vieš o kúzle?" spýtala som sa na rovinu. Jorik odo mňa odstúpil a prešiel k oknu na stene oproti.

„Uzdravil som sa prirýchlo. Úprimne? Najskôr som si myslel, že to ja som taký silný. Ale nie, nebolo to tak. To ty. Prenášala si na mňa energiu a pri tom si sa ma ani nedotkla. Otázkou bolo, ako je to možné? Až mi to došlo. Máš dar. A tak som premýšľal. Nedotkla si sa ma a bodné rany sa uzdravili za menej ako 3 dni. Okrem jaziev nemám nič. Akú obrovskú silu v sebe musí skrývať tvoj dotyk? Objatie? Bozk?" na to sa ku mne otočil a začal sa ku mne približovať.

„Mal by si vedieť jednu vec. Tak, ako viem energiu dať, viem ju aj vziať. Tak pozor, aby ťa takéto nápady nestáli príliš mnoho!" strach sa preformoval na hnev a smelosť.

„Len jeden bozk, Any. Nemusí byť ani na pery." upriamil na mňa pohľad.

„Nie!" rozhodne som povedala „ Moje bozky patria jednému, ktorého poznám a ľúbim." na chvíľu som spozornela, či náhodou niekto nevojde do pivnice.

„Kladieš mi podmienky?" opýtal sa.

„Nie. Nie sú to podmienky pre teba. Sú to podmienky pre mňa. A keďže si sám povedal, že už si sa uzdravil, mal by si sa vrátiť odkiaľ si prišiel." čím skôr ho spacifikujem, tým prv budem mať pokoj na duši. Odkedy je u nás, bývam v škole nervózna, doma mĺkva, neviem sa sústrediť. Dokonca aj Peter povedal, že na mne niečo nie je v poriadku. Z pokojnej a rozvážnej Anety sa stala ustráchaná a nervózna Any. A kvôli komu...?

„Vyháňaš ma?" posmešne sa spýtal.

„Také niečo." pritakala som a zatlačila do neho dlaňami, aby začal cúvať k dverám. Jorik ma však chytil za ruky.

„Tam odkiaľ som by ťa naučili lepšie ovládať tvoj dar." povedal.

„Ovládam ho do takej miery, do akej potrebujem." odsekla som, otvorila za ním dvere, lebo sa mi podarilo pretlačiť k dverám. „Choď odkiaľ si prišiel, Jorik." Vonkoncom ma ani nezaujímalo, odkiaľ pochádza.

„Mám voči tebe dlh." odpovedal.

„Splatí ho niekto iný. Volá sa to karma. Nemusí byť iba zlá." odvetila som mu. „Zbohom." zavrela som za ním dvere a otočila sa na odchod, keď sa zrazu zjavil predo mnou. Tep sa mi zvýšil. Ako to urobil?