Tri priania

Kapitola 96.

Daja si to všimla.

"Musíš do toho zapliesť aj pocity." povedala akoby mimochodom.

"Čože?" nerozumela som jej.

"Čo cítiš, keď držíš vankúš? Myslím ako rukami. Chápeš. To je základ aktívnej iluzionistiky. Ešte je aj pasívna, vtedy je len obraz. Ale ty teraz chceš aktívnu. Tak si predstav, aký je ten vankúš hebký, mäkký, ako vonia, keď si naň ľahneš. Ako zašuštia pierka alebo iná výplň, keď tam položíš hlavu." hovorila už iba tak, napol pier. Viditeľne chcela spať.

"Je to zložitejšie než som čakala." skonštatovala som a nedivila by som sa, keby sa mi z hlavy parilo.

Daja sa iba uchechtla a zaspala. Nechala som ju. Zatiaľ som trénovala. Bolo ťažké sústrediť sa na to všetko. Akoby som sa snažila oživit spomienku. No potom mi čosi napadlo. Ak toto funguje na ilúziu, mohlo by to fungovať aj na moje iskry. Zhmotnila som pár svetielok a sústredila sa na cestu, ktorou museli preletieť, aby sa dostali k spiacej Daji. Hoci to bolo iba o dva-tri metre ďalej, podarilo sa mi do nej vliať trochu svetielok a dopriať jej viacej oddychu.

Takže to dokážem na diaľku! Vyprdla som sa na zhmotnenie, nepotrebujem vizuál, aby som vedela, čo robím. Premiestňovala som svetlá po miestnosti, spoznávala som pomocou nich okolie. Bolo to iné, ako vytvorenie bubliny. Tá ma iba informovala, občas chránila. No svetielka... Tie mi dovolili viacej precítiť všetky predmety, veci, prostredie.

A hoci som zaspala v podivnom portáli s Azaelou, zobudila som sa oddýchnutá vo zvarni.

"Tem? Spíš ešte?" pýtal sa Dante, s hlavou strčenou medzi dvermi.

"Už som hore." zamrmlala som ospalo.

"Hľadal ťa tu Ayden. Kvôli zasadnutiu." oznámil mi.

"Ach Bože." zakryla som si tvár v dlaniach a zívla si.

"Spravím ti čosi na jedenie?" ustarane sa vypytoval, hodnotiac môj zjav. Kupodivu, vrkoče mi krásne držali.

"Netreba, najem sa, keď sa vrátim. Ďakujem." posadila som sa a pretrela si ešte raz oči. Bolo to fajn, uvedomila som si, že som nepotrebovala okuliare. Simoneta, liečiteľka Lundenu, bola ozaj šikovná. A takých ľudí, ako je ona tam je určite viac. A tí všetci...Nemajú strach? Alebo im už uchmatli nadanie?

Rýchlo som sa umyla a ponáhľala sa na zasadnutie. Na to, že bolo ráno, v hlavnom stane bola tma. Akoby ani nechceli vidieť slnečné svetlo. Barbari už sedeli, všetci štyria takmer vedľa seba, medzi strednými dvoma bola jedna voľná stolička. Ani som sa nedívala, kto tam je a nie je. Nechcelo sa mi ani využívať bublinu. Jediné, čo ma kvárilo, bolo, koho Noel vybral, aby ma za týždeň vytrénoval.

Keď ma Dante uvidel, rukou mi naznačil, aby som si išla k nim sadnúť. Sadla som si medzi Oberona a Torbena, Artis sedel naľavo a Dante napravo.

"Zmeškala som niečo?" opýtala som sa ticho. Oberon pokrútil hlavou a ďalej bez pohnutia sledoval, ako Noel rozprestieral na stôl mapu. Konečne som sa odhodlala na prieskum spoločnosti. Prvú som zbadala Kiaru, upútali ma jej rozpustené ohnivé vlasy, ktoré mávala väčšinou vypletené. Sedela oproti mne, stolička po jej pravici bola prázdna. Vedľa Kiary sedel naľavo Ayden, Ratimor aj s jeho verným kamošom, potom Neressy a Darkos. Kývol mi na pozdrav. S otázkou v očiach som sa ho spýtala, kde je Daileen. Poťukal si po zápästí, že každú chvíľu príde. Ani gesto nedokončil, na stoličke vedľa neho sa zjavila moja dvojička. Nie, Daja sa nevie teleportovať. Pravdepodobne už dávno na zasadnutí bola, iba odišla do Jamy. A potom sa z nej vrátila na miesto, z ktorého do nej vošla.

"Takže, navrhujem toto," začal Noel bez príhovoru. Vedľa neho stála ako socha Nirgana a každého pozorne sledovala. "Eeehm teda, keďže vieme, že Déria zoskupuje vojsko tu," ťukol prstom do mapy, na ktorú som dobre nevidela, lebo mi zavadzali figúrky, ktoré boli rozostavané na zažltnutom papieri "Na východe, dáva nám to čas presunúť obyvateľov a zoskupiť sa v Zare tiež. Všetci čo ste tu zhromaždení povediete v dvojiciach 20 členné skupinky. Cesta do Zaru trvá pešo zhruba 2 dni. Ak bude cesta priechodná, možno menej." Zadívala som sa na hranice medzi krajinami. Hľadala som akúkoľvek zmienku o aréne padlých. A našla som ju. Ak by sme si predstavili rovnoramenný trojuholník, tak Davos, Lunden a táto aréna, ho tvorili. Zar bol na opačnej strane. Ostalo mi ťažko pri predstave, čo sa tam udeje.