Tri priania

Kapitola 37.

"Meškáte." skonštatovala Flo, tradične oblečená v koži. Jej pohľad však hovoril, že iba rýpe.

"Prepáčte." vydýchala som sa.

"Ja sa nehnevám. Chcem vidieť 30 drepov s výskokom." sarkasticky sa na mňa pozrela.

Vypleštila som oči, či to myslí vážne no ona sa otočila a šla komandovať niekoho iného. Neostávalo mi nič iné len urobiť, čo po mne chcela. Keď mi začali tŕpnuť lýtka, netúžila som ničom inom, len si ľahnúť na tú podlahu a získať tam nové sily.

"No dobre, slečna, ideme na to!" zjavila sa pri mne Flo, spolu s nejakým mladým mužom. Za bežných okolností by som povedala, že to je typický Talian krížený Tureckom. Snedá pokožka, husté čierne vlasy, oči čierne jak sama noc.

"Toto je Tristan, môj zástupca. Precvičí si s vami základné bojové prvky." povedala, akoby nič a odbehla si preč. Nechala ma tam stáť, zadýchanú a červenú v tvári.

"Tak, kde začneme?" spýtal sa až nezvyčajne hrubým hlasom. Akoby nestačilo, že som bola červená od výskokov, začala som sa červenať ešte viac, keď som bola v prítomnosti mladého muža. No, pri niektorých typoch ľudí sa nikdy nebudem vedieť úplne kontrolovať. Lebo mi bol velice sympatický, čo bolo ešte horšie.

"Môžem ešte chvíľku rozdýchať trest za nedochviľnosť?" spýtala som sa.
"Nie." zaškeril sa, pri čom odhalil rad dokonalo bielych zubov. "Teraz máte najlepšie zahriate svalstvo. Dobre," tleskol rukami a pomädlil si dlane "Poďte do podrepu a chcem vidieť, ako odrážate útoky."

Poslúchla som ho, no len čo som ho chcela zablokovať, odkiaľ si mi zatlačil do brucha, mňa prehlo a nebyť jeho dlhým silným rukám, sklátila by som sa.

"Kryte sa viacej zozadu."

No práve! Že som sa kryla! Netuším, kde a čo sa to tam vzalo, že napriek tomu, že zaútočil spredu a všetko som pekne odrazila, aj tak ma takmer nechal spadnúť.

Keď opäť zaútočil, šikovne som vykryla jeho útok päsťou, no len čo som sa chystala zaútočiť, zatlačil mi do kolien a opäť by som sa strepala, keby ma nezachytil.

"Kľudne ju nechaj spadnúť! Slečna sa tak lepšie učí!" zvolala na nás Flo, ktorá dovtedy dozerala na dievčatá, ktoré liezli po lanách. Nahnevane som na ňu zažmúrila, no ju to iba pobavilo a ďalej komandovala dievčatá, aby sa venovali lanu a neslintali nad Tristanom. Tie sa iba zachichotali a ďalej šplhali.

"Tak znovu." túto vetu som za dnes počula asi 1000-krát ak nie viac.

Tristanovi sa však zakaždým darilo nejako ma podraziť a už mi netlmil pády. Nechal ma nemilosrdne spadnúť na lakte, kolená, či chrbát. Konečne sa mi podarilo zablokovať jeho útok a chystala som sa udrieť ho lakťom do hrude no v poslednej chvíli som si to rozmyslela a lakťom som sa o neho iba obšuchla.

"Nemusíte sa báť ma udrieť." dodal, keď si všimol moje zaváhanie. "Je fajn vedieť aj útočiť."

"Nechcem biť niekoho, kto mi neublížil." povedala som pravdu.

"Musím vám ublížiť, aby ste začali konečne normálne bojovať?" spýtal sa prekvapene a jeho nepríjemný tón prekvapil aj mňa.

"Nie ale... Povedzme že... Fyzický boj nie je to, čo mi ide."

"A aký boj vám ide?" do jeho hlasu sa vkradlo pohŕdanie.

"Taký... Iný." nevedela som, ako mu opísať či vysvetliť, že keby fakt chcem a musím, viem ho zabiť.

"No to som zvedavý." založil si ruky.

"Flo mi to zakázala." povedala som vážne. Jop, aj týmto sme si prešli. Bol to asi môj druhý alebo tretí tréning, keď ma Flo fakt nahnevala. A keď som už nevládala, pri jej pokuse mi vraziť do pleca si spolu s mojím pádom odniesla aj mravce do celej paže. Dostala som takého zdžuba, že na tomto tréningu mám cvičiť fyzickú silu a tieto energetické papračky si mám nechať na Sarkovú. Odvtedy som si dávala mega bacha.

"Nikde ju to nevidím." rozhliadol sa. Naozaj nebola nikde na dohľad. A do mňa vošlo stratené sebavedomie, ktoré som strácala každým novým pádom. Áno, budem podvádzať. Ale... Sám to chce.

"No dobre." uškrnula som sa. Chlapec zrejme nevie, do čoho ide. A že každý dotyk bude ťažší a ťažší.

"Kolujú o vás rôzne reči." postavil sa do základného postavenia a zhlboka sa nadýchol "že dokážete neuveriteľne rýchlo vyliečiť rany. Je to pravda?"

"Je. A nie je to všetko." postavila som sa rovnako ako on a čakala. Dôležité pre mňa teraz bolo nie blokovať jeho útok. Ale vyhnúť sa mu. A v správny okamžik mu proste odstaviť buď ruku, nohu... Čo budem dočiahnuť. Hlavne nesmiem použiť svetlá, lebo ... Lebo Flo.

"Tak to som zvedavý." opäť sa uškrnul a zaútočil. Rýchlo som rozanalyzovala jeho ďalšie kroky a vydedukovala som, že mi pôjde po rukách. No nie môj zlatý... Útočil rýchlo no stíhala som sa mu uhýbať. A potom, v nestrážený okamžik som ho chytila za plece. Kým sa ma striasol, celá pravá ruka mu ochrnula. On sa zdesil no pri pohľade na môj hrdý výraz pochopil, že som to spravila ja a nie je nijak chorý.

"To som nečakal. Ale viem bojovať aj bez jednej ruky."

"Aj nohy?" spýtala som sa s úškrnom. Bavilo ma doťahovať sa s ním. On sa uškrnul tiež a šikovným chmatom na zložil na zem. Stihla som ho však chmatnúť za stehno.

"Kur*a." zahrešil, keď sa mu noha podlomila a on ostal kľačať iba na tej zdravej.

"Ts ts ts." pokrútila som hlavou, neskrývajúc hrdosť "Mám pocit, že ma tu niekto nechutne podceňoval."

"Trošičku. Ale som rád, že nie ste taká krehká kvetinka, ako každá druhá slečna. A rád by som aj pokračoval v tréningu len akosi..." zamával nefunkčnými končatinami.

"Jaj, jasné." priskočila som k nemu a energiu odblokovala. Tristan sa usmial a narovnal sa.

"Myslím, že to bude vyrovnaný súboj, ak budete bojovať tak, ako najlepšie viete. Či so schopnosťami, alebo bez nich."

"Isto je to dobrý nápad?" zapochybovala som.

"Máte sa tu naučiť brániť. Je jedno ako." rozhodil rukami.

"Tak fajn."

"Nebudem vás šetriť." povedal s typickým šibalským úškrnom.

"V to pevne verím." úškrn som mu opätovala. Konečne som si tréning fakt užila. Bavilo ma to. Jednak sa mi páčilo, že Tristan pochopil, že podceňovať ma sa aktuálne fakt nevypláca. A po druhé, nebol na mňa taký tvrdý, ako Flo. Dal mi čas, aby som si oddýchla no zo začiatku súboja nebol vôbec milosrdný.

Po tréningu som si dopriala vaňu s horúcou vodou a s úľavou šla spať.

Nasledujúcich pár dní by som zhrnula do jednej vety :Organizovaná nuda. Učenie, súdy, návštevy, tréningy. Toto isté dookola. Jorik niekam zdrhol, tradične ma neoboznámil s tým, kam.