Tri priania

Kapitola 84.

Následne sa zdvihol a zahol za roh. Celou chatou sa rozniesla vôňa niečoho pečeného.

"Hladná?" objavil sa opäť pri mne aj s tanierom, na ktorom boli malé uzlíky posypané makom.

"Tak trochu." priznala som šokovane. To on piekol?

"Sú ešte horúce, nepopáľ sa." varoval ma a položil jedlo na moje stehná, zakryté perinou "Dáš si ešte čaj?" spýtal sa, keď zbadal, že je takmer vypitý.

"Uhm." prikývla som a podala mu šálku. Tristan mi ju naplnil no trochu si z nej odpil.

"Fakt ti to chutí?" zatváril sa zhnusene.

"Jasné, dá sa to piť." Fakt to nebola katastrofa.

"Nechceš tam aspoň med?" nedôverčivo sa spýtal. Trochu vo mne vzbudil obavy.

"Nie, fakt je pitný. Teda, dobrý." privoňala som k nemu. Vôňa stále rovnaká.

"To ti namiešala Febris. Vraj aby ti bolo lepšie ale čo ja viem, mňa by ten vývar asi opäť položil."

"Ženy znesú viac." nedalo mi nerypnúť si. Tristan na mňa hodil pohľad typu Ako vážne? a usadil sa na stoličku "Čo to čítaš?" spýtala som sa.

"O besoch a iných nočných strašidlách."

"Prečo?" nechápala som. Makový uzlík lákavo voňal a môj žalúdok oň nahlas zaprosil.

"To, že nemajú radi svetlo, vedieť nestačí." povedal a povzdychol si. Vzala som malé pečivko do rúk a natrhala ho na menšie kúsky. Jemná kôrka zľahka zapraskala a ja som viac nedokázala odolávať hladu. To jemné slané potešenie bolo eufóriou pre moje hladné brucho.

"Môže byť?" spokojne sa usmieval Tristan.

"Asi som sa zamilovala. Do pečiva."

Porazene na mňa pozrel. Dobre som vedela, čo čakal. No... Vieme svoje.

"Je to vynikajúce." rozplývala som sa.

"Tak som rád." ustarane si povzdychol a neprestával zo mňa spúšťať zrak.

"Čo je?" spýtala som sa. To som sa stihla od toho zapráskať? Dúfam, že nemám omrvinky po celej tvári! Alebo po celom výstrihu. Pánafera, určite je zo mňa odrobinkový čuník, za to na mňa tak zíza. 

"Nič?" odpovedal pobavene.

"Tak prečo na mňa tak pozeráš?" odsunula som tanier s poslednými kúskami uzlíkov. Nemôžem to predsa schrúmať všetko...

"Musím mať dôvod?"

"Asi nie? Neviem?" cítila som, ako mi do líc vstupuje červeň. Rýchlo som sklonila hlavu a všimla si, že mám na sebe iba veľké biele tričko. Dobrou správou bolo, že po omrvinkách nikde ani stopy.

"To ty si ma prezliekol?" červeň som cítila aj na čele a krku. Dokonca aj hrdlo mi vyschlo.

"Áno, teda ako sa to vezme. Bludičky ťa zakryli iba na nutných miestach počas toho ich bludičkovania, ja som dal na teba iba to tričko. Ale mimo to som ťa vyhral ja." hrdo prehlásil. Zhrozene som na neho pozrela.

"Preboha, to ste o mňa hrali karty alebo čo?" lahodný uzlík sa mi zasekol v krku od zdesenia.

"Nie. Len Barbari si ťa chceli vziať do tej svojej podzemnej kobky. Vyhral som to argumentom o svetle. A tiež sme si strihli."

"To si robíš srandu." zaúpela som.

"Nerobím. Nechceli si ťa len tak dať. Ale nečudujem sa im. Za to, čo si pre nich spravila." zľahka sa usmial a mne sa do líc naliala ďalšia červená potopa.

"Veď to nič nebolo. Len jeden bozk na líce." odpila som si radšej z čaju a dúfala, že moja tvár začne konečne spolupracovať a prestanem sa červenať.

"Pre nich to veľa znamená." pokračoval vo svojom a svoj pohľad zrazu uprel na moje ruky. Chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomila, prečo na ne tak zamračene zíza. Odložila som šálku na tanier s uzlíkmi, keďže sa tam uvoľnilo miesto a ofačované ruky som skryla pod perinu.

"Ehm, je tu niekde voda? Chcela by som sa umyť." zmenila som rýchlo tému.

"Jasné. Poď." vstal a vzal z periny tanier. Odniesol ho za roh a počula som, ako začala púšťať vodu. Pomaly som sa vyšuchtala z postele. Predkolenia aj samotné kolená som mala pokryté početnými dlhými chrastami a pravé stehno som mala obviazané. Paráda, fakt. Pod bielym veľkým tričkom som chvalabohu mala aj spodné prádlo a prsia som mala obmotané nejakým širokým obväzom. Vrelá vďaka, bludičky!

Naboso som precupitala za Tristanom. Za drevenou stenou s kozubom sa skrývala jednoduchá kuchyňa. Na linke boli stále rozložené suroviny, z ktroých zrejme Tristan piekol. Hneď vedľa nej bola chodbička, na ktorej konci bola malá no útulná kúpeľňa. Umývadlo, kachle a vaňa. Za zadymeným sklom veselo kmital plamienok, z toho súdim, že Tristan predpokladal, že moje srdiečko zatúži po čistej a teplej vode.

"Uterák." podal mi "A toto ti nabalil ten čiernovlasý Barbar. Vraj tvoje." podal mi prútený košík.

"Oberon." usmiala som sa na kôpku oblečenia.

"Skús vodu." posunul sa trochu nabok a nechal ma, aby som do priezračnej tekutiny strčila špičky prstov. Trochu som rozčerila hladinu.

"Môže byť." Ofŕkala som ho mokrými prstami. Tristan viditeľne bojoval sám so sebou, aby ma do tej vane nešturil celú, no jeho sebakontrola bola silná. S diplomatickým pokojom si utrel tvár a vykúzlil pokojný úsmev. Za to mne sa na tvári pohrával široký škodoradostný úškrn.

"Iba kvôli tvojim zraneniam ťa do tej vody nestrčím."

"Och áno, tieto fatálne porušenia tkaniva sú život ohrozujúce." robila som si z neho srandu. Strčila som dlaň do vody a ošpliechala ho znova. Bola som si istá tým, že ma Tristan do tej vody oblečenú nestrčí. Dlaňou si zotrel kvapky z pokožky a prstami si popravil krátke čierne vlasy. ďalšia várka červene mi rozčerila krv krížom krážom po tele. Neni možné, aby to bolo tak... Príťažlivé gesto. 

"Tak ty takto." prehovoril pokojným hlbokým hlasom.

Zahryzla som si do spodnej pery a vyškerila sa.

"Ako chceš, princezná." prudko ma zdvihol do náručia a vybehol so mnou von. S piskotom som sa ho držala ako kliešť. Vonku nebolo také teplúčko ako vnútri a keď som zbadala, kam so mnou mieri, začala som panikáriť.

"Neopovážiš sa!" pišťala som, keď sme sa blížili ku kadi s vodou. Chlad sa mi zahryzol do pokožky a tak nejak podvedome som sa pritisla k jedinému zdroju tepla, ktoré mi bolo po blízku. Vonku nebolo teplo. Vôbec. Vzhľadom k horskej polohe by som povedala, že teplota bola horko-ťažko nad nulou. 

"A čo keď to spravím?" spýtal sa s provokačným úsmevom. Rýchlo, vymysli si čosi!

"Znehybním ti nohy a celý deň sa budeš iba plaziť."

No...To som mohla aj čosi lepšie vydumať.

"Alebo ležať v posteli." neprestával sa uškŕňať. Dva kroky a zrazu som sa ocitla nad studenou hladinou vody.

"Tristan, no tak, toto mi neurobíš." driapala som sa po ňom čo najvyššie no on sa čoraz viac začal nakláňať nad kaďu, až som ucítila, ako spodný lem trička nasiakol tú ľadovú vodu.

"Ale áno, urobím. Studený kúpeľ je dobrý na imunitu." odvrkol pobavene. Viditeľne si to celé užíval.

"Skončíš v tej vode so mnou." vyhrozila som sa mu. On mykol plecami, akože mu to je fuk. Argumenty mi došli a už som netušila, ako ho presvedčiť. Celý čas som sa sústredila, aby som sa nedotkla ani pätami alebo zadkom tej ľadovej triešti. No keď som otočila hlavou, uvedomila som si, ako blízko mi je. Musela som konať rýchlo. Pravou rukou som ho prestala kŕčovito zvierať okolo krku. Naopak, otočila som mu tvár svojím smerom a rýchlo sa mu nalepila na pery. Tak som ho šokovala týmto mojím počinom, až sa naklonil a ja som bola celým zadkom vo vode. Zvýskla som a reflexívne som ho odstrčila. Aspoň že kaďa nebola hlboká, tak či tak som v nej skončila až po krk. Môj piskot bol prerušovaný jeho záchvatom smiechu.