Tri priania

Kapitola 73.

Neobzrela som sa, vedela som presne, kto to je.

"Nestačí ti, že je z neho krypel, ešte mu musíš motať hlavu!" postavila sa oproti mne a strčila do mňa. Čakala som nejaký prejav agresivity a pomsty, preto som to ustála.

Zistila som, že sa pri nej neoplatí voľačo hovoriť na vlastnú obhajobu. Bola som v jej očiach stelesnené zlo a absolútne mi nechcela dať druhú šancu. Vlastne...Ani prvú som nikdy nedostala. Raz som sa prehrešila, holt smola. Tak som ju iba so zdvihnutým obočím počúvala a potom som sa spýtala úplne odveci.

"Prečo máš iné oči ako on?" Mala oči ako človek, zatiaľ čo Tristan ich mal...Iné.

Kiara zostala úplne vykoľajená až mi nakoniec odsekla: "Do toho ťa je akurát tak hovno. Ak ťa pri ňom ešte raz uvidím, zabijem ťa." precedila cez zuby a obišla ma. Aspoň že mám tú Daileen a môžem sa spoľahnúť, že môj život má hodnotu vďaka nej.

"Tým by si vlastne všetko vyriešila." povedala som tak, aby ma počula.

"Čo?" otočila sa.

"No vážne!" spustila som "Povedzme, že by si ma zabila. Tým pádom by so mnou zomrela aj Daileen a Déria by prišla o možnosť, ako spáchať genocídu. Jednoduché."

Vyjavene na mňa pozrela a potom prehovorila:

"Daileen je jedna z nás zatiaľ čo ty si len akýsi cudzí hmyz, ktorý nás všetkých ohrozuje. Máš jediné šťastie, že ste prepojené, inak by si už čuchala zdola fialky."

Mávla som nad ňou rukou a pobrala sa do svojho stanu. Celkom ma lámalo.

Daileen:

Sledovala som Kiaru s Anetou so založenými rukami. Ani jedna ma nevidela, vedela som však presne, o čom sa bavia. A ak mala mať Aneta šancu zaradiť sa medzi nami, prvý, od koho treba začať, je Kiara.

Keď sa tie dve rozdelili, Kiara kráčala mojím smerom a všimla si ma.

"Neznášam tú malú kundu, bez urážky." zasyčala a pristavila sa pri mne.

"Vieš čo je toto?" opýtala som sa jej a zdvihla jej pred oči náhrdelník s mesačným kameňom. Kiara pokrútila hlavou. "Mesačný kameň. Aneta ho dostala od dérskeho kráľa s tým, že má tri priania. Dala mi ho, tak som jej sľúbila, že jedno z tých prianí bude jej. A vieš čo si priala?" Opäť nesúhlasne pokrútila hlavou no zjavne ju zaujalo, o čom som hovorila. "Aby som vrátila Tristanovi krídla." Hoci sa snažila to skryť, videla som, že ju táto odpoveď prekvapila "Nechcela sa vrátiť domov, nechcela niečiu smrť, ani moc proste nič. Len aby Tristan opäť lietal." podišla som k nej bližšie "Ona tu nie je, preto, že by nemala na výber. Mohla utiecť kamkoľvek, mohla zostať. A predsa sa rozhodla, že sa pridá k nám. Tak jej to prosím ťa nestrpčuj ešte viac. Má toho dosť aj bez tvojich sprostých poznámok."

Mlčala a tak som len sťažka mohla vedieť, čo si myslí. Mala by som raz za čas vysadiť tie tabletky. No hlavu mi rozdrapí, ak si nevezmem.

"Jej šľachetnosť však mier vo svete nezaručí." odsekla mi.

"Keby áno, mier by tu už dávno bol. Staraj sa o svoje veci, Kiara. Ju nechaj tak." snažila som sa jej dohovoriť. Ak by na tom toľko nezáležalo, nestarala by som sa do Anetiných vzťahov a konfliktov, dvojča- nedvojča. No potrebujeme ju silnú. Fyzicky aj psychicky. A Kiara to celé iba komplikovala svojou ohnivou povahou, odporom k Davosu a túžbou po pomste.

"Tak nech sa neplance okolo môjho brata!" tušila som, že bude ťažký oriešok.

"Lieči ho." namietla som.