Tri priania

Kapitola 44.

Zhrozene som pootvorila ústa, či to myslí vážne. Dinita iba sklopila zrak.

"Kokos, jak nejaká hygienická inšpekcia." naštvala som sa. Toto musím zaraziť prv, než k tomu vôbec dôjde. "Musím ísť, ako vidíš. Všade musí mať nos." hundrala som pri Tristanovi. Ten si iba založil ruky a povedal:

"Ja na tvojom mieste idem odtiaľto preč." povedal akoby nič.

Porazenecky som sa usmiala.

"Ale ja nemám kam ísť."

"Ja by som o jednom mieste v Spirive vedel." uškrnul sa. S úsmevom som na neho pozrela a pokrútila hlavou.

"Keby to bolo také jednoduché." chystal sa mi na to čosi povedať ale nedala som mu priestor "Vďaka za tvoj čas. Tak zase niekedy."

A hurá na verejnú popravu.

"Dita? Ako sa diplomaticky vyhnúť tejto tragédii?" opýtala som sa jej, keď sme kráčali po dlhej chodbe.

"Obávam sa, že sa tomu nedá vyhnúť." ani ju netešilo, že bude pod drobnohľadom tej blonďavej vegety.

"Sú tu len pár hodín a už chcem, aby odišli." mrmlala som si popod nos a taká som bola zaneprázdnená, že som vrazila do veľkej vázy so suchými kvety "Bohatstvo!" zahrešila som, ešte v celku mierne, a zachytila vázu tesne pred pádom. Už bez toho to bol celkom hluk.

"Čím prv to vydržíme, tým prv to budeme mať za sebou." pokúšala sa mi dodať nádej no nestačilo mi to.

Jorikova matka ma čakala vo vlastnej izbe. Stála pri poličke s knihami a pozorne čítala nadpis každej jednej.

"Ke savu malii." povedala, len čo ma zbadala. Nechápavo som na ňu pozrela no pohotovo som odsekla:

"Aj vám dobrý večer." uklonila som sa jej a pohľadom preletela po izbe, či mi tu náhodou nelašovala. Všetko však bolo na svojom mieste.

"Nielen, že ideš neskoro, ešte aj neovládaš základy anikánčiny. Pri tomto vkuse literatúry sa tomu ani nečudujem. Nič obohacujúce."

Kakao v mojom pohári trpezlivosti sa nebezpečne blížilo k okraju. Neviditeľná lyžička ho čerila čoraz viac a viac.

"Smiem vás požiadať o kúsok súkromia, kým sa umyjem? Potom môžete pokračovať v rýpaní." založila som si ruky a čakala na útok. Bez mihnutia brvy ku mne pristúpila a zapichla pohľad do mojich očí. Čakala som, čo za skvost mi povie tentokrát. Ona si ma však iba kriticky premerala.

"Máš veľmi mastnú pleť a vlasy. Čo používaš za produkty?" povrchne mi preskenovala tvár.

"To je hádam moje vec."

"Na dni ľalii musíš vyzerať dokonalo a reprezentatívne. Žiadne vyrážky, žiadne rozštiepené končeky, žiadna mastná pleť." sama sa pozvala do kúpeľne. "To len toto?" pohoršene sa spýtala a ukázala na tuhé mydlo, šampón, krém a zubnú pastu s kefkou. Mykla som iba plecami a bez pardónu, keďže sa sama nechcela zdekovať, som si vyzliekla chrániče, vestu a elastické oblečenie. Zostala som tam stáť iba v spodnom prádle. Vzala som osušku zo skrine a obišla ju v kúpeľni. Rýchlo som si iba opláchla tvár a ona to s hrôzou sledovala. Akoby som robila čosi zlé. Potom si však vzala na mušku Dinitu, ktorá chystala za kozmetickým stolíkom sponky.

"Takto si plníte povinnosti? Že necháte vašu pani, aby sa obslúžila sama?" vyprskla po nej, na čo som sa hneď napriamila a vypochodovala z kúpeľne von.

"Slečna nemá rada, keď jej s tým pomáhame." povedala na svoju obhajobu.

"Slečna zjavne nevie, čo sa patrí a smie." prskla mojím smerom. Mokrým uterákom som si ešte prebehla krk, dekolt a podpazušie a s pokojom angličana jej povedala: