Tri priania

Kapitola 61.

Rýchlo som sa pozviechala zo zeme.

"Kvôli nej?" vytiahla odkial si meč a zahnala sa ním po mne.

"Snažila som sa ho zachrániť!" zúfalo som povedala no jej to bolo jedno. A ja som nemala veľa času na slová. Musela som sa uhýbať jej pokusom o moju smrť.

"Kiara, prestaň!" zjavil sa tam odniekadiaľ Noel. Vystrel k jej meču ruku a ten sa okamžite zmenil na nejaký popol. No ju to nezastavilo. Hodila sa na mňa, prisadla mi hruď a búšila do mňa päsťami z celej sily. Nestíhala som reagovať a tak jediné, čo mi rýchlo napadlo bolo zablokovať ju. Prestala som si kryť tvár, zhrabla ju za tie krásne vypletené vrkoče a potiahla jej hlavu do záklonu. Druhou rukou pod krk a kým sa spamätala z mojich neférových taktík, stratila vedomie. Vďaka jej energii sa mi vyliečili všetky rany, ktoré mi venovala. Okolie na mňa šokovane pozeralo a zrazu na mňa všetci namierili zbrane. Vystrašene som cúvla a dala ruky do obranného gesta.

"Nie je nebezpečná!" postavila sa predo mňa Daileen. Bála som sa, či sa na nej nezjavia tie isté rany no chválabohu bitku som dostala len ja.

"Zabila Kiaru!" zvolal ktosi z davu.

"Nezabila! Iba som ju uspala." povedala som a rýchlo som Kiare poslala zvyškovú energiu. Žlté iskričky mali poslúžiť ako dôkaz a keď sa vsiakli do jej tela, v dave to zašumelo. Celkom rýchlo sa prebrala a keď ma zbadala, nasrdene po mňa čosi vyštekla v cudzom jazyku.

"Zdvihni na ňu ruku a skončíš na Dne!" zavrčala na ňu Daileen a ochranársky ma stále držala rukou za jej chrbtom. Prečo dala taký dôraz na to dno?

"Uhni, dievčatko, tebe nechcem ublížiť." postavila sa Kiara na nohy a neprestávala ma prepaľovať pohľadom.

"Poslednýkrát ťa varujem!" zbadala som, ako sa v Dajinej dlani vytočenej mojej smerom, začala zjavovať akási čierno-modro-fialová guľa.

"Netýka sa ťa to!" Kiara zjavne prehliadala fakt, že ja a Daileen sme dvojičky. Paralelné takže čokoľvek sa týkalo mňa, týkalo sa to aj jej. Premerala som si ju od hlavy po päty. Vôbec sa na Tristana nepodobala, no niečo predsa museli mať spoločné, ak to sú súrodenci.

Kiara sa však opäť rozbehla našim smerom a Daju odhodila krídlom na stranu. Tá skončila medzi nejakými upírmi, ktorí ju držalo, aby sa neplietla medzi Kiaru a mňa. 

Už som vedela čo čakať. Bojovala presne ako jej brat, stačilo mi sa uhýbať útokom a potom ju prekvapiť. Viem, že je na mňa nahnevaná, na jej mieste by som bola taká istá, možno horšia no nemyslím si, že je čas a priestor na takéto hlúposti. Nie som tu, aby som spôsobovala problémy. Mám ich na rováši dosť aj bez toho.

"Zabijem ťa. Prisahám Matke, že ťa zabijem!" kričala na moju adresu.

"Čo sa tu dočerta deje?" začula som v diaľke ďalší ženský hlas. Usudzovala som, že patril Nirgane.

Postavila som sa do pozície a čakala na jej útok. Zrazu sa mi však podlomili nohy, prestala som cítiť ruky a v momente pádu moja myseľ opustila telo.

...

"Prestaň! Kiara dosť!" zhrabol Darkos Kiaru okolo trupu, keď surovo búšila do nevládnej Anety. Zmizol s ňou, aby schladila hlavu. Medzitým si k odpadnutej Anete čupla Nirgana a Noel. Z nosa aj úst jej vytekala krv no Nirganin pohľad upútalo čosi iné. Videla, ako náhle odpadla. A určite to nebolo jej zámerom.

"Toto nie je dobré." odrhnula Nirgana Anete z krku vlasy. Vrásku jej vytvorilo tetovanie, ktoré sa tiahlo po Anetinej odhalenej chrbtici až do vlasovej časti hlavy.

"Mardella." skonštatoval Noel "Rýchlo, zoberte ju do jaskyne!" zavelil a sám sa ponáhľal do jaskyne duší. Len čo to však dopovedal, ozval sa tupý náraz.