Tri priania

Kapitola 9.

Jorik:

Nečakal vrúcne slová, ale ani vo sne by mu nenapadlo, že sa tak rýchlo niečo také naučí. V ten večer, ako mal byť ples, nervózne chodil po svojej izbe a posúval nábytky o mikrometre. Mal Anetu predstaviť rodičom a všetkým známym. A nielen on. Nebol jediný, komu hrozila strata titulu a všetkého, pokiaľ si nenájde ženu. Našiel si, ibaže s určitými kladmi aj zápormi. A momentálne vo všetkom prevažovali zápory. Hoci Aneta spolupracovala a nekládla tak veľký odpor ako na začiatku, nešlo to moc podľa plánu. Vzťah medzi nimi nebol taký, ako si predstavoval. Ale úprimne, čo čakal?

„To vážne pôjdeme kočiarom?" nechápavo sa spýtala Aneta Ely. Šiel akurát okolo, lebo mal pocit, že steny v jeho izbe na neho každú chvíľu spadnú. Ela sa srdečne zasmiala.

„Je to tradícia Anetka." odpovedala jej. Jorika viac nezaujímalo, potreboval len, aby sa Aneta slušne správala a aby vyzerala reprezentatívne. A aj vyzerala. Dita s Aireen jej pomáhali so šatami a aj s vlasmi. Musel uznať, že len čo ju uvidel na schodoch, mal pocit, že vidí nejakú éterickú bytosť. Mala snehobiele šaty s jemnou čipkou na dlhých rukávoch a výstrihu. Sukňa až po zem zakrývala topánky na vysokom podpätku. Počul jej protesty, dokonca sa aj k nemu prišla sťažovať. No predpisy sú predpisy. Musel mať po boku ženu, ktorá mu je po plecia. Aneta mu bola horko-ťažko po hrudník. No teraz požadovanú výšku naozaj dosahovala. Vo vlasoch mala venček z margariet. Vyzerala naozaj krásne, no Jorik vedel, že sa nesmie nechať oklamať jej krehkosťou. Nie je až taká slabá, ako si myslel. Zo začiatku sa mu nezdalo, prečo Aneta spolupracuje skoro so všetkým. Nerozumel tomu. Čakal od nej nejakú odplatu, no tá stále neprichádzala.

„Okuliare nechaj doma." povedal jej no ona odmietla. „Any, nehodia sa ti k tomu." snažil sa ju presvedčiť. Nebol to síce ten pravý dôvod. V skutočnosti sa mu vždy viacej páčila bez okuliarov. S okuliarmi vyzerala ako mudrlant. Ako osoba, ktorá ma vždy na všetko odpoveď. Čo koniec koncov aj bola trochu pravda.

„A keď sa vrátim, zmiznú ako všetky moje veci?" spýtala sa.

„Neboj sa, okuliare sa ti vrátia." uistil ju no ona mu aj tak neverila. Okuliare však zverila do rúk Aireen.

Cestou tam bola Aneta ticho. Jorik jej vysvetlil, že to musí vydržať minimálne 4 hodiny, potom budú môcť odísť.

„Budeš tancovať nie len so mnou ale aj s mojím otcom, dôležitými pánmi, tak sa pokús ma nestrápniť, dobre? Ďalšia vec, budeš držať jazyk za zubami, občas prikývneš. Rozprávať budem ja."

„Bojíš sa, že niečo prezradím?"

„Úprimne? Nemáš ani čo."

„Stavme sa." odfrkla si pohŕdavo. Jorik na chvíľu zvážnel a premýšľal, či ozaj neskrýva nejaké eso v rukáve. Premeral si ju. Pozerala z okna, o neho ani nezavadila. Dúfal len, že okolie im uverí. Že vzťah medzi ním a ňou je naozaj ružový a že všetko ide bez problémov.

Aireen ho uistila, že Aneta ovláda základy etikety, vie, čo sa patrí a jej slovník je naozaj na úrovni. Má múdre názory, napriek svojmu veku hoci občas kladie hlúpe, skoro až detské otázky. Dáma v procese výroby. Ešte keby sa tak chcela podeliť o svoju silu. On ju potrebuje, ona nie, tak kde je problém? Problém sedel oproti nemu a pozeral do diaľky.

Aneta:

Obzeral si ma ako nejaký tovar. A trvalo to celou cestou, ktorá bola mimochodom nekonečná. Najskôr vystúpil on a až potom som mohla ja. Dokonca som musela prijať jeho pomoc pri zostupovaní na zem. A keby len to! Ešte si ma chcel majetnícky pritahnúť k sebe.