Tri priania

Kapitola 26.

Dinita:

Vždy mala tvrdý spánok ale toto ju zobudilo okamžite. Bolo to, akoby čosi vybuchlo priamo vedľa nej. Hneď rozsvietila a poobzerala sa. Aireen ležala na posteli oproti no tiež sedela na posteli a mračila sa. Nikde nič podozrivé. Narýchlo sa obliekla, vystrelila na chodbu a zaradila sa do vzniknutého chaosu.

„Kiri, čo sa to stalo?" spýtala sa kamarátky, ktorá práve utekala okolo.

„Neviem, šlo to zo slečninej izby." okríkla ju a utekala smerom do kuchyne.

Dinita sa so strachom rozbehla do Anetinej izby. Už tam bolo veľa ľudí, vrátane jej ochranky, Ely a madam Sarkovej. A kde je pán Jorik? Predrala sa pomedzi postávajúcich a zhodnotila situáciu. Slečna sedela na posteli a niečo hovorila Sarkovej. S úľavou si vydýchla. Takže žiaden nájazd ani útok. Čo potom? Odi a Vít stáli pri okne a voľačo hovorili, pričom pozerali na pozostatky mreží, čo mala Aneta na okne. Sklá boli vybité a krehký nábytok bol buď pohodený na zemi alebo rozbitý. Čo sa to stalo? Niekto na nich predsa len zaútočil?

„Napite sa." povedala Sarková a nanútila slečne pohár vody. Aneta sa napila, no ani poriadne neprehltla, naplo ju. Sarková pohotovo schytila vedro a držala ho pred ňou. Neprešli ani sekundy, Aneta zo seba vyvrhla snáď všetko, čo v nej bolo.

„Prinesiem niečo?" spýtala sa Dinita nesmelo. Sarková sa zamyslela a spýtala sa slečny, či berie nejaké lieky.

„Nie." slabo zo seba dostala.

„Dina, nedávate jej nejaké vitamíny do stravy?"

„Preboha, nie!" zhrozila sa Dinita.

„Tak to máme problém na vyššej úrovni." Sarková si povzdychla a trochu ustúpila. Vedro dala odniesť a nechala priniesť nové, čisté.

„Čo sa tu vlastne stalo?" spýtala sa Dinita. Slečna jej neodpovedala, iba sťažka privrela oči.

„No, v prvom rade, slečna prelomila kúzlo. V druhom si to pán poistil a v prípade prelomenia sa slečne do tela vpustil jed."

„Umrie?" vydesila sa Dinita.

„Nie. Dúfam. Takéto jedy nie sú smrteľné. V prípade, že nedostane dvojnásobok dávky."

Dinita sa zapozerala na jej ruky. Ani jeden náramok tam nebol, no slečna mala po nich viditeľné prúžky, akoby spáleniny.

„Čo urobíme?" vystrašene sa spýtala. Nechcela, aby sa slečne niečo stalo.

„Musí prísť domov pán, len on vie, čo za jedy to je a aké protilátky použiť. Určite nepoužil nič silné, len čosi na omráčenie avšak aj to dokáže vo veľkom množstve narobiť škodu."

A tak všetci nedočkavo očakávali pánov návrat domov. Dinita uvarila Anete čaj, po ktorom zaspí. Uložili ju, pričom sa dohodli, že sa musí strážiť, či slečna dýcha a či je v poriadku.

"Čo najhoršie sa môže stať?" šepky sa spýtala Dinita, keď si bola istá, že slečna spí a v izbe zostala len s madam Sarkovou.

"Obávam sa, že ak pán nepríde včas, slečne začnú odchádzať orgány kvôli intoxikácii. Zníži sa jej tepová frekvencia, začne jej klesať teplota až nakoniec prestane dýchať."

Jorik

To, že Aneta odišla domov bez neho, ho dosť rozladilo. Bol na ňu nahnevaný, za to, že sa správala ako hysterka a cítil sa podrazený najlepším priateľom. Dobre, že ju tam nepretiahol! Dobre videl, ako ju hltal očami. To si s ním ešte vybaví... Mal chuť niečo rozbiť, udrieť do niečoho. Potreboval to zo seba dostať von. Až príliš dlho sa kvôli nej krotil. Bolo mu síce dobre, keď bol pokojný a šťastný no nebol to tak celkom on. Potreboval nejaký zápal pre niečo. Kým si ho Aneta nepodmanila, horela v ňom vatra. Mal však pocit, že čím viac lásky dostáva, tým sa z vatry viac a viac stáva pokorný plamienok sviečky.