Tri priania

Kapitola 92.

"Čo si urobil?" spýtala som sa zvedavo. On švihol po Nirgane napálený pohľad no pri mne zjemnel.

"Nič, Nety." zatĺkal no akosi mi začínalo byť jasné, že niečo predsa len vyviedol.

"Ďakujem." potľapkala ho Nirgana po pleci, keď už sedel a obišla ho.

Sťažka sa nadýchol a mne vzduch tiež zrazu ťažšie liezol do pľúc.

"No hovor." vyzvala som ho ešte vcelku mierne.

"Poviem ti to po schôdzi, dobre?" trochu sa pomrvil na stoličke.

"Prečo?" nechápala som.

"Lebo to nie je také dôležité." nútene sa usmial a stisol mi dlane.

"No...dobre." prijala som tento argument a moju pozornosť upútali prichádzajúci Barbari. Aj pri nich dav utíchol a sledoval každý ich krok, vedúci k nám. Ak mal Noel pripravený zasadací poriadok, Barbari to odignorovali a sadli si pri nás. Všetci štyria mali desivo pokojné tváre. 

Stále som vyzerala, kedy príde Daja, no tej furt nebolo. Ani Darkos, ani Ayden, dokonca ani otravný Ratimor. Kde všetci sú? Možno prídu neskôr. Jediný, koho som spoznala, bola Neressy. Chystala si na stôl pred seba akési papiere. 

Noel už privítal spoločnosť a pustil sa do vysvetľovania situácie. Dozvedela som sa, že musíme Verdunu opustiť a presunúť sa západnejšie, ďalej od Dérie, do akéhosi mesta Zar, kde sa pripojíme k armáde. Keď teda Noel skončil s inštrukciami pre evakuáciu, požiadal väčšinu, aby sa šla pripraviť a nechal pri stole iba zhruba 10-15 ľudí. Konečne som zbadala Daju. Stála pri dverách aj s Darkosom a unavene sa snažila držať oči otvorené. Jej deficit energie som zacítila, no nedokázala som jej takto na diaľku pomôcť. Energiu viem prenášať iba dotykom. A zhmotnenie mi ide zatiaľ iba vo forme cirkusového kúsku. Raz som to dokázala použiť v sebaobrane, ale to bolo iba vďaka náseru a adrenalínu. Odvtedy som to neskúšala.

"Azaelino telo sa nachádza v Zare, potrebujeme už iba poslednú vec a to nájsť jej myseľ. Podľa všetkého je rozdelená na 3 časti, jednu sa už Daileen podarilo nájsť, druhá je kdesi na severe, v jej rodnej zemi a tretia je údajne v Gormonde. Preto, len čo sa dostaneme do Zaru, vytvoríme skupiny. Rátajte s tým, že budete rozdelení a ja už vám viac nebudem veliť. Ďalšia vec, Déria je ochotná prejednať dočasný mier pod jednou podmienkou." Noel pozrel na mňa a mne došlo, že to bude mať so mnou akýsi súvis. Pevnejšie som stisla pod stolom Tristanovu dlaň. Ten mi stisk opätoval. "Žiadajú Trigemin."

"Nie!" zvolal Tristan rozhodne. Vedel niečo, čo ja nie. Nevedomky som si potiahla z jeho nervozity do seba a prestala som prekypovať pokojom. Trigemin? Čo by to mohlo byť? 

Spýtavo som pozrela na Daju. Tá mi v momente do hlavy poslala rýchle vysvetlenie. Trigemin je trojkolový boj. V prvom kole sa bojuje bez zbraní a schopností, v druhom kole so zbraňami a v treťom so všetkým. Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Kto by chcel so mnou bojovať? Z Dérie? Určite tam majú plnú radu bojovníkov ale prečo práve so mnou?

"Kto ma vyzval?" opýtala som sa ticho. Kiara sa medzitým odsunula od stola a čosi si išla vziať za naše chrbty.

"Jorik." veľavravne na mňa Noel pozrel. Takmer ma zhodilo zo stoličky.

"Č-čože?" zakoktala som sa. Nie...To snáď nie! Roztriasla som sa a len márne sa snažila nedať to najavo. V hlave sa mi veľmi živo pripomenuli spomienky na naše zrkadlové stretnutie. Ako ma nájde, ako mi zabije všetkých, na ktorých mi záleží. Panebože, čo ak...Čo ak sa dostal do mojej domovskej reality a už tak urobil.

"Nie." odmietla som to a vstala. Kiara, ktorá stála za mnou mi však zatlačila na plecia a zostala som sedieť. Zlostne som na ňu pozrela a poslala jej pár nepríjemných pocitov. Ona sa len pousmiala, keď uvidela zúfalstvo v mojich očiach.