Tri priania

Kapitola 21.

Jorik:

V tvári mala výraz nahnevaného dieťaťa. Má na jazyku pripravený riadne nahnevaný argument, spoznal to podľa stisnutých pier. Vždy to robí, keď potrebuje poriadne prefiltrovať to, čo povie.

„Máš pravdu." napokon povedala. Presne ako si myslel. Protivné slová si nechala pre seba a nahlas povedala iba vycenzurovanú verziu, ktorá ani nebola úprimná.

"Nečakaj ale, že sa ti v Gormonde budem vešať okolo krku!" odfrkla si a kráčala do izby. Diplomatický dodatok. Celá Aneta. Ale mala pravdu. Chcel po nej niečo, čo si nezaslúžil. Nie takýmto prístupom.

Chvíľu stál na chodbe sám, no keď po ňom začalo služobníctvo podozrivo pozerať, zavrčal čosi a zmizol do svojej komnaty. Predstavil si, aké by to bolo, keby tam Aneta bývala s ním. Mohol by tak s ňou stráviť viac času, lepšie by ju spoznal a... Ale ešte nie, ešte nie je pripravená. A ani on, v konečnom dôsledku. Stále mal srdce zablokované inou. A vôbec! Ona nie je z proroctva, nemal by ani len naznačiť čosi medzi ním a ňou. Ale potrebuje aby si to verejnosť myslela. O jej nepolodnosti zatiaľ vie len on, ona a Dinitu prinútil prisahať na všetko, aby to nikomu nepovedala. Možno dovtedy nájde spôsob, ako ju vyliečiť, i keď mal pochybnosti, či sa mu podarí obabrať osud aj tentokrát. Bol v tom zamotaný ako mucha v pavučine a nevedel nájsť cestu von. Ani si nevedel spomenúť, kedy sa to začalo takto komplikovať. Premýšľal. Kto je potom tá druhá, ak to nie je Aneta? Alebo inak, kto je tá prvá? Bol tak blízko... A zrazu je ďalej než na opačnej strane. Začínal však cítiť, že Aneta ho svojím kúzlom čoskoro od vlastného prekliatia oslobodí. Z myšlienok ho prebralo klopanie na dvere.

„Ďalej!" pozrel sa, kto vojde.

Bol to Silas, jeho najbližší zástupca, s ktorým rokoval o väčšine nápadoch.

„Pane," uklonil sa „Prišla správa on pána z Kanky." podal mu obálku. Jorik ju roztvoril a prečítal si, čo sa v nej písalo. Silas stál pred dverami a snažil sa rozlúštiť pánovu reakciu na správu.

Jorik si čítal tie vety stále dookola.

SI V SERAFÍNINOM NOVOM PROROCTVE.

DARKOS VIE, ŽE ANETA JE U TEBA.

KEĎ SA TI BUDE DAŤ, PRÍĎ.

-Avidan.

Silas počul, ako jeho pán zahrešil. Položil obálku na svoj stôl a bez slova zmizol. Silas podišiel k správe a prečítal si ju.

Avidan bol práve na zasadnutí rady, keď sa k nemu dostalo, že má návštevu. Riešili, aké kroky podniknúť proti Rogdanu. Potrebovali financie na nové zbrane a vojakov, no pre kráľa bolo dôležitejšie investovať do vlastnej armády, nie do tej Avidanovej.

Jorik čakal pred dverami a nešťastne sa prechádzal.

„Prišiel si rýchlejšie, než som čakala." ozvalo sa nad ním. Zdvihol hlavu. O zábradlie sa opierala Serafína.

„Nie som tu kvôli tebe." odsekol.

„Ale ani kvôli Anete." zasmiala sa a zišla za ním po schodoch dole. „Ako sa ti darí v napĺňaní veštby?" spýtala sa, hoci dobre vedela, že nijako nepokročil.

„Asi tak, ako tebe." odsekol jej opäť. To posledné, čo teraz potrebuje je byť v jej blízkosti.

„Nemusíš byť na mňa taký protivný." sladko povedala a premerala si jeho tvár. Jorik nevedel, čo konkrétne ho na nej tak odpudzuje ale zároveň priťahuje. Nemohol sa zrazu ani rozpamätať, prečo ju kedysi tak veľmi chcel. Jediné, čo mal momentálne v hlave, boli Anetine konečne šťastné oči a úsmev. Sám sa cítil ako bezstarostné dieťa, keď sa spolu naháňali na pláži. Nerád to priznával, veď kto by sa tomu tešil, ale Aneta nad ním nakoniec predsa len získavala moc. Už to prestala byť sila, čo chcel tak strašne získať. Bol to jej smiech, čo chcel počuť. Jej otázky, na ktoré by odpovedal. Bol to jej úprimný záujem o neho. Chcel ju mať pri sebe, pretože mal pocit, že ako jediná sa v tomto bláznivom kolotoči nekrúti.