Tri priania

Kapitola 81.

"Keď budeš poslúchať, pustíme ho." zaštebotala Kiara.

Pozrela som na Barbarov, Dante sa uškrnul, akože mal pravdu a Oberon mi jemným gestom naznačil, že mám byť pokojná. No vo mne to vrelo a len ťažko sa to ovládalo.

"Dámy, no tak." vložil sa do toho Noel s povzdychom "Vzhľadom k novým okolnostiam nemá Verduna žiadne právo vás tu držať." hovoril Barbarom "Ste slobodní."

"To nemôžeš myslieť vážne!" vyštekla Nirgana po Noelovi. Ty kokso, čo má krámy, že je taká podráždená a nekontroluje sa? "Títo... Hrdlorezi vyvraždili polovicu mojej rodiny."

Takže tu je pes zakopaný. Chalani držali svoje bezemočné masky pevne nasadené, akoby sa ich to obvinenie absolútne netýkalo.

"A presne preto si myslím, drahá Nirgana, že na tomto zasadnutí by si kvôli vlastnej zaujatosti, mala byť ticho." na moje prekvapenie povedal Ratimor.

"Ich oslobodenie sa týka každého z nás." zastala si jej Kiara "Ich skutky ovplyvnili až príliš." dodala premúdralo.

"Lebo tvoje skutky neovplyvnili nič, že." neodpustila som si zamrmlať. Kiara na mňa nenávistne pozrela a opäť sa nechala počuť:

"Mala by odísť ona!" ukázala na mňa "Odkedy tu je, vznikajú tu iba rozbroje a zbytočné hádky. A v konečnom dôsledku, je nebezpečné mať dve rovnaké duše na jednom mieste. Najmä keď vás obe hľadá celá Déria."

"Pôjdem, neboj nič, Kiarka. Len čo pustíte Artisa." pokojne som navrhla, no na tvári sa mi stále držal úškrn. Do očí však nedorazil.

"Dievčatá, no tak!" upozornil nás opäť Noel a vyčerpane si pomasíroval čelo.

"Chceš toho medveďa? Nech sa páči. Ale len čo bude voľný, vypadneš odtiaľto."

"S radosťou." Nebezpečné výboje medzi nami dvoma museli vidieť všetci. Tá čistá nenávisť mi z nejakého dôvodu dodávala odvahu rýpať a provokovať viac a viac a stále byť pri tom nad vecou.

"Lila!" zavolala Kiara na niekoho. Z tmy k nám pristúpila lesná žena a nejako zvláštne pokrútila rukou. V rohu hlavného stanu sa prepadla zem a v hlbokej jame som zbadala Artisov zafúľaný biely kožuch. Pre istotu som si to overila bublinou. Ale naozaj to bol on. Preletela som pohľadom po Barbaroch. Nič. Ani náznak emócie. Zato Daja na mňa sprisahanecky žmurkla a usmiala sa.

"Dosť!" zrúkol na celý stan vytočený Noel "Prestaňte sa konečne správať ako deti na ihrisku! Mám toho už plné zuby!" jeho autoritatívny hlas ma priklincoval na stoličku.

Pohľad mi klesol na ruky, položené na stole. Tak moment...Ale ja mám ruky na kolenách! Obzrela som si priesvitné prsty a zablúdila pohľadom späť k Daji. Tá sa tvárila, že si rukou podoprela bradu, no v skutočnosti si prešla prtom po perách a naznačila mi, aby som bola ticho. Potichučky som sa vyšmykla zo stoličky a neveriacky pozrela na svojho klona, sediaceho za stolom. Šikovná ilúzia. Potichu som sa preplazila popri stene k veľkej diere, v ktorej ležal Artis. Nikto, absolútne nikto si ma nevšimol. Všetci sa sústredili na Noelov prológ alá čistenie žalúdka. Daja ma kryla perfektne. Zošuchla som sa po pôde ako po šmýkalke a po štvornožky sa doplazila k Artisovi. Nevšimol si ma hneď. Sedel na zemi a tvrdo hľadel pred seba. Rýchlo som mu vtisla bozk na líce a dotykom ho trochu nadopovala iskrami. Daileen to všetko šikovne kryla ilúziou a zlatisté zlomenie kliatby si nikto nevšimol. Očividne teda.

"Aneta? Chceš povedať niečo na svoju obhajobu?" zaskočila ma Noelova otázka. Horšie bolo, že z jamy som sa nedokázala vyškriabať. Nech som sa snažila akokoľvek, vždy som sa na hrude hliny zviezla nižšie.