Tri priania

Kapitola 11.

Zagúľala som očami no podvolila som sa. Jorik ma odviedol medzi tancujúcich. Práve hrali pieseň, ktorá mala tanečné kroky presne ako náš waltz iba trochu iné.

„Straka je kráľovská veštica. Sedí po kráľovninej ľavici. Vidíš ju?" spýtal sa a natočil ma tak, aby som mala výhľad. Vedľa ženy s korunkou sedela ďalšia žena. Mala zelené trblietavé šaty, čierne brčkavé vlasy a pozorne sledovala snáď každého. Zrazu aj mňa. Rýchlo som sa otočila k Jorikovi.

„Čo ti povedal Julián? V súvislosti so Strakou?" vypytoval sa ďalej.

„Nič, čo by si pravdepodobne nevedel." nútene som sa na neho usmiala a vynútila si otočku.

„Pravdepodobne nejaké keci ohľadom potomkov." monotónne poznamenal.

„Presne." prikývla som a radšej som si ani netrúfla sa na neho pozrieť. Ani on nič nepovedal. Dotancovali sme no na moje prekvapenie ma Jorik nezaviedol naspäť na miesto. Počkali sme na ďalšiu pesničku. A ono to bola rumba. Vypleštila som oči. Jorik sa zasmial.

„Nečakala si, že aj u nás poznáme rumbu, že?"

„Úprimne? Nie." priznala som a užívala si ťahavé tóny akejsi romantickej piesne. Nečakala som... Že Jorik pozná rumbu. Predstavovala som si, že miesto neho tancuje Peter. Čo teraz asi robí? Je u nás deň alebo noc? A vôbec, aký je tam mesiac?

Tri priania, Aneta, tri priania.- prebehlo mi v mysli. Ako to do prčíc môže fungovať? V prvom rade nesmiem nič povedať Jorikovi. Využil by to. Pohľadám si to v nejakej knihe, alebo sa to nenápadne spýtam Pavíka. Ten by to mohol vedieť, nie?

Zrazu niekto, nevidela som kto, ohlásil Jorášku. Joráška, ako som sa dozvedela, je 9 minútový tanec, ktorý sa tancuje ženy zvlášť, muži zvlášť a vystriedať by sa mal každý s každým. Krokmi začínajú ženy, potom muži, dáme sa do kruhu a ide to. Je to na spôsob nášho Belgického tanca, ibaže tento je viac... zvodnejší. Aireen s Dinitou ma ho učili celé hodiny. Ale zvládla som to, aspoň som si to myslela. Hoci na vysokých topánkach sa rýchle kroky tancujú obtiažne.

„Som zvedavý, či sa na teba čosi nalepilo." podceňujúco povedal Jorik.

„Výzva akceptovaná." uškrnula som sa a premiestnila som sa na ženskú polovicu.

Jorik:

Nespúšťal ju z očí. Nemohol si pomôcť, zrazu ju nebral ako záťaž ale ako rovnocennú osobu. Páčilo sa mu, aká je v jeho spoločnosti uvoľnená a ako si užíva každý jeden tanec. Veľmi túžil po prvom tanci s ňou. Postavil sa medzi mužov a sledoval ženskú časť tanca. Skoro mu oči vypadli. Anete to išlo tak dobre, akoby od malička trénovala kroky. Neveril tomu, čo videl. Naozaj jej to šlo.

„Utri si sliny, Jorik." upozornil ho Richard, čo stál vedľa neho. Jorik mu venoval škaredý pohľad. Mal by sa viac kontrolovať. No pri Anete to zrazu nie je také jednoduché. A Richard to videl. Videl na bratovi, že to nie je len túžba po sile, čo ho drží pri Anete. Hoci medzi nimi nebol veľký vekový rozdiel, vždy Jorika považoval za malého bračeka, na ktorého bolo treba dozerať. No keď na neho občas pozrel, v prítomnosti jeho novej slečny sa mu zdal akýsi...dospelejší. Správal sa inak, ako pri Serafíne. Viac rozvážne.

„Kedy ju vezmeš von?" spýtal sa ho.

„Anetu?"

„A koho iného?" nechápavo sa spýtal Richard. Sledoval, ako tancuje jeho dlhoročná slečna Maira.

„Mám na to 15 dní od predstavenia vládcovi." povedal a stále hypnotizoval Anetu.

„No, to nemáš veľa času."