Tri priania

Kapitola 16.

„Prečo mi teda nedovolil vziať si z domu fotky?" opýtala som sa na pôvod mojej a Ditinej diskusie.

„U nás vieme z fotiek čerpať silu. Niekto by to mohol využiť buď proti vám alebo proti pánovi." Na otázku ako? som nedostala odpoveď, tak som konštatovala:

„Tak si to zhrňme. Čo tie proroctvá pre mňa vlastne znamenajú?" naozaj mi to pomaly myslelo.

„Malo by sa vám narodiť dieťa, ibaže kým ten deň príde, pán musí dávať pozor, aby sa vám nič nestalo. Preto vás moc nechce nikam púšťať. Potrebuje vašu silu ale nie pre vlastné potreby. Ale aby vás vďaka nej zachránil." Dinita sa pozrela na to, ako sa tvárim.

„Myslel niekto na možnosť, že nedokážem mať deti?" spýtala som sa opartne. Dite skoro zabehlo a viditeľne zmenila farbu.

„Vy...Nemôžete?" skoro vydesene sa spýtala.

„Nič nie je isté." pokúsila som sa tú tému diplomaticky obísť.

„Ako to myslíte? Musíte to predsa vedieť." jej strach v očiach sa takmer preniesol aj na mňa a hrozil mi ďalší psychický pád.

„Dita, sú veci, o ktorých sa mi ťažko rozpráva a toto je jedna z nich." podráždene som na ňu pozrela. Pochopila, že jej to na nos nezavesím.

„Potom by to ale pán mal vedieť." povedala vážne a vstala.

„Nebude to mať žiaden zmysel." povedala som jej „Povedal totižto, že ma domov nepustí, ani keby čo bolo. A po dnešku už vôbec nie." zvesila som plecia. Dinita pozrela na mňa a potom do obzoru v okne.

„Pán by mal aj tak vedieť, že pravdepodobne nie ste z proroctva." povedala a zberala sa k dverám.

„Skúsiť to môžeš." mykla som plecami a ďalej sa pozerala do obzoru. Takže Jorik si myslí, že to proroctvo sa naozaj týka mňa? Neverím tomu. Nemyslím si, že by to tak malo byť. Pretože ja na jeho mieste by som robila veci trochu inak, aby sa teda veštba naplnila. A vôbec, kto také kecy vlastne vypustil z úst? Nie, že by som nemohla mať deti. Môžem. Ibaže pravdepodobnosť toho, že otehotniem prirodzenou cestou je tak 10 percent. Nemám totiž dostatočne vytvorené podmienky na to, aby sa oplodnené vajíčko dobre uchytilo. Buď bude prirodzené tehotenstvo mimomaternicové, alebo žiadne. Takže asi toľko k mojím darom prírody. Bola som dokonca objednaná na ďalší termín u gynekologičky. Avšak ten som zmeškala, keďže som tu vyše pol roka. Samozrejme, dosť ma to v 17 rokoch zasiahlo. Neplánovala som mať deti v tak skorom veku, no chcela som ich. Aspoň dve. A zrazu mi doktorka povedala, že to nepôjde. Išlo by, ale veľmi zložito a bolestivo, a je otázne, či by sa dieťa narodilo zdravé. Genetika je jedna z najnespravodlivejších vecí na svete. Netrvalo dlho a v izbe sa mi zjavil Jorik. A neprišiel dverami.

„Ospravedlniť si sa asi neprišiel, čo?" ironicky som sa spýtala. Jorik na mňa smutne pozrel.

„Nemôžeš mať deti?" spýtal sa na rovinu. Neodpovedala som mu, iba som prešla od okna k posteli. Sadla som si a povzdychla si.

„Povedz, prečo tu som?" spýtala som sa ja. Jorik si prehrabol pieskové vlasy. Zdá sa mi to, alebo mu pomaly hnednú?

„Dinita ti to povedala." hlas mal posadený hlboko, ako vždy keď jeho vety nie sú podčiarknuté pocitmi.

„Ja to chcem počuť od teba." nedala som sa a vyslala som k nemu pohľad plný otázok.

Jorik vzal do ruky nejakú knihu, čo som mala na stolíku.

„Kvôli proroctvu." povedal jednoducho a knihu si poobzeral.

„Naozaj?" neveriacky som sa spýtala.