Tri priania

Kapitola 47.

Hneď za ňou prišla aj jej výsosť Vegeta. Blond vlasy mala rozpustené a oblečená bola v jej klasických bledomodrých šatách.

Vstala som a prešla k svojmu miestu.

"Dobré ráno." pozdravila som ju s úklonom a sadla si na svoju stoličku. Pozorne si ma premerala a potom sa spokojne usmiala.

"Aj tebe, Anetka." vykúzlila úsmev a sadla si tiež.

Ako mi to povedala? Striaslo ma, tak som si rýchlo odpila z čaju, aby si nikto nič nevšimol.

"Azora odviedla naozaj dobrú prácu." povedala a nespúšťala zo mňa zrak.

"Nemali ste si robiť také starosti." namietla som.

"Och, to bola maličkosť. Dnes by som sa s tebou rada porozprávala o tvojich nastávajúcich povinnostiach. Najmä keď tu ešte nie sú muži." povedala a nechala sluhu, aby jej nalial do pohára nejakú ovocnú šťavu.

"Porodiť potomkov a vyzerať dobre." zhrnula som to. Šokovane na mňa pozrela.

"V podstate máš pravdu. Ako vládkyňa Davosu budeš pod neustálym drobnohľadom verejnosti. Musíš vyzerať vždy reprezentatívne, vážiť každé slovo, ktoré povieš." Že mi práve ona ide dávať takéto rady "A potom to potomstvo." Potom to potomstvo... Bol by to skvelý jazykolam. V mysli som to skúsila povedať 5krát a hneď sa mi zamotal jazyk. "Priviesť dieťa do našej rodiny nie je iba tak. Viem, že oplývaš neuveriteľnou magickou mocou, hoci som ju ani raz nevidela, ale to mi dáva nádej, že vaše dieťa bude naozaj výnimočné. Povedz, Anetka, čo všetko dokážeš?" spýtala sa a koketne sa na mňa pritom usmiala. Keď však zbadala guličkový hrnček s čajom, úsmev jej zamrzol.

"Viem narábať s energiami." odpovedala som stručne. Nemusí táto harpya vedieť viac.

"Aj si už niekedy túto vlastnosť využila?" opýtala sa a pozrela, kto ďalší vošiel dnu. Bola to ďalšia žena. Tú som však nepoznala. Asi prišla s nimi. Hnedé vlasy mala vypletené do komplikovaného účesu, mohla byť tak stará ako Jorikova matka, Coralin. Mala aj také to typické bledomodré oblečenie. Potichu pozdravila a posadila sa.

Využila, na vášho syna najčastejšie.

"Na tréningoch mám k tomu dosť možností."

"Niekedy sa prídem pozrieť." No to určite nie! "A ešte mi prezraď, drahá, už bolo niečo medzi tebou a mojím synom?"

Nahodila som rovnaký úsmev ako ona a pozrela sa na Nerylu.

"Opýtajte sa Neryli. Má o mojom živote lepší prehľad než ja sama." No čo, sarkazmus na seba nenechal dlho čakať. Dvere od jedálne sa otvorili zas a vošiel Jorik, Richard a ich otec. 

"Dobré ráno." pozdravili a sadli si za stôl. Prebehlo pár zdvorilostných fráz o tom, kto sa ako vyspal a sluhovia doniesli raňajky. Pozrela som na svoj tanier a s potešením zistila, že to je krupicová kaša posypaná kombináciou škoricového cukru a hobliniek čokolády. Ja tú Perlu zbožňujem. Zatiaľ asi najlepšia vec, ktorá sa mi za celý týždeň stala je táto krupicová kaša.

"Aneta, čo to máš?" spýtala sa Vegeta a už aj monitorovala moju porciu "Sladké? Ty si na raňajky dávaš sladké? A ešte čokoládu?"

"Mama, snáď si môže vybrať, čo bude raňajkovať." zastal si ma prekvapivo Richard. Vďačne som na neho pozrela a šibla pohľadom po Jorikovi. Opäť mĺkvo hľadel do taniera.

"To nie je moc zdravé. Z toľkých cukrov a tukov sa zbytočne iba nafúkneš." neodpustila si dodať. Stisla som lyžičku a pozrela, čo má na tanieri ona.