Tri priania

Kapitola 33.

Nemohla som si pomôcť, prípad Daileen Vadarovej vo mne vzbudzoval otázky. Prečo zmizla? Kam zmizla? Má to niečo spoločné s tým, že som tu ja? A hlavná otázka, kto vlastne je Daileen Vadarová? Vrátila som spis naspäť medzi papiere a vzala si dokumenty.

Deň sa preklonil do noci. Jorik stále nebol doma no Silas ma stále ubezpečoval, že je v poriadku. Napustila som si vaňu, nasypala tam nejaký prášok, nech je trochu peny a zabalila som sa do bubliniek. Horúca voda mi rozprúdila v tele krv a pukajúce bublinky ma uspávali. Dnešok bol jeden z najproduktívnejších dní a cítila som sa patrične unavená. Oprela som sa o studenú vaňu a privrela viečka.

-Kde sa túlaš, Jorik?- pomyslela som si. Nebola to myšlienková správa, iba rečnícka otázka. Po dostatočnom pobyte vo vode som sa zabalila iba do osušky, prebehla k posteli, vzala teplú deku a iba tak si sadla do okna. Nebola som nahá, iba zabalená v deke no cítila som sa tak... Svoja. Všade bola tma, iba svetielka v diaľke. Ľudské hviezdičky. Zase ma prepadajú depresie z toho, že som sama. Chcelo by to... Viem. Spánok na studenom vzduchu. Lenže von sa sama nedostanem... nebudem špekulovať, otvorím si okno a bude.

Prezliekla som sa, zakryla sa a zatvorila oči.

Ráno som sa zobudila na to, že niekto otvoril dvere. Ako vždy, Dinita.

"Ježiši, prepáčte!" zvolala, zakryla si oči a vybehla von.

"Ehm, čo?" nechápala som, no keď som sa poobzerala, vedľa mňa ležal Jorik. Takmer mi vypadli oči z jamiek. Potichučky som vstala, aby som ho nezobudila, vybehla von z izby a zavrela za sebou.

"Kedy preboha prišiel?" vyštekla som tlmene na ochranku. Vít na mňa pozrel s jedným obočím hore.

"Kto?" nechápal Odi.

"Jorik." povedala som no došlo mi, že sa zrejme teleportoval priamo ku mne, bez snahy prejsť cez dvere. Veď načo, keď nemusí.

"Slečna, takto tu nesmiete pobehovať!" zvolala Ela, keď ma zbadala iba v nočnej košeli, bosú a strapatú.

"V mojej izbe spí Jorik, nechcem ho zobudiť." povedala som.

"Tak šikovno poďte!" zhrabla ma za lakeť a viedla ma cez všetky možné aj nemožné izby, izbičky, chodby, až sme sa ocitli v práčovni. Cez ňu sme však len prebehli.

"Vau." obdivne som povedala, keď som sa ocitla vo vysokej miestnosti, kde boli samé látky, figuríny, kopec nití, strojov.

"Slečna!" uklonilo sa asi 5 žien.

"Dobré ráno." pozdravila som.

"Tieto dámy, slečna, šijú pre vás šaty." vysvetlila Ela. Zdvihla som obočie.

"Ste naozaj šikovné. Vždy sa v tých šatách cítim ako princezná." usmiala som sa.

"Nechváľte ich, lebo spyšnejú." karhavo povedala Ela, ale šičky sa iba zachichotali.

"Potrebujeme teplejšie šaty, dámy." dodala a otočila sa k nim.

Podišla ku mne krátkovlasá ryšavka, premerala si ma a potom odišla. Doniesla po chvíli figurínu na ktorej boli zamatové šaty kráľovskej modrej. Mali dlhý rukáv a na spodku rukávov bola taká čiernobiela kožušinka. Vyzerali pekne.

"Môžu byť?" spýtala sa hlbokým hlasom.

"Samozrejme, sú nádherné." s obdivom som povedala.

Keď som sa vrátila, oblečená aj najedená, Jorik v mojej izbe nebol. Žeby sa mi iba zdal?

Jorik:

Udivene hľadel na dve kôpky na pracovnom stole. Jedna hŕba papierov čakala na vyriešenie, druhá vyriešená bola. Otvoril spis na prvom začiatku. Zopár papierov, na ktorých boli červeným zakrúžkované akési čísla. Dole bol spinkou prichytený nejaký malý papierik. Šikmým písmom nakloneným doprava bolo napísané

Daňový podvod- postupy sú na poslednej strane. Zalistoval k poslednej strane a fakt. Vypočítané akési vzorce, šípky od jedného riadku k druhému, pár otáznikov s výkričníkmi... Fakt odhalila nejaký podvod? A veď to je práca daňovníkov... Prečo to mal vôbec na stole?

"Nemali by ste ju nechávať tak dlho samú." povedal zrazu Silas od dverí.

"Keby to šlo, prišiel by som skôr." odsekol a pozrel sa na ďalšie spisy. Dvaja jeho dobrí priatelia Darrel a Bjorn prišli so správou, že objavili dosť dôležitý artefakt. Mapu poznania. Hoci o nej čítal v legendách neveril, že by sa reálne nachádzala niekde na svete. Nikto poriadne nevedel, ako vlastne mapa vyzerá... No prišla správa, že je. Existuje.

"Prišla správa. Od Avidana." doniesol mu obálku.

"Prečo si mi ju nenechal pripravnú na stole?" povzdychol si. Už teraz sa cítil vyčerpane. Keď to prišlo od Avidana, zrejme ďalšia nepokojná správa.

"Slečna si sem chodila po dokumenty. Riziko zvedavých očí."

Jorik prikývol a prečítal si list.

Nebude sa ti páčiť, čo je v novom proroctve. Keď sa ti bude dať, príď.

Jorik si povzdychol. Stále len tie proroctvá. Kedy si bude môcť spraviť niečo podľa seba?

"Postráž to tu ešte na pol dňa."

Silas prikývol a Jorik odišiel. Zjavil sa tak, ako vždy, v hlavnej hale. Okolo chodiaci ľudia si ho nevšímali, boli zvyknutí. Zamieril do Avidanovej pracovne.

"Vitaj." pozdravil ho od stola.

"Vďaka, čo sa deje?" opýtal sa hneď Jorik. V pracovni boli sami.

"Prečo si mi nepovedal o tej Vadarovej?" vyčítavo spustil Avidan.

"O kom?" prekvapene sa opýtal Jorik.

"Daileen Vadarová. Anetino paralelné dvojča. Vedel si, že existuje, že?!" zapichol do neho pohľad.

"Vedel som, že existovala. Potom zmizla. Je nezvestná." úprimne povedal.

"No tak očividne je živá a zdravá."

"Ako vieš?"

"Prečítaj si!" posunul k nemu malý zvitok.

Jasný blesk a cudzia víla, blíži sa ich smutná chvíla. Cudzia víla zo zrkadla, temnému blesku srdce ukradla. Stretnú sa cudzinky na vílin sviatok, bude to pre všetkých trinásty piatok. Netráp ju klamstvom, sama je zronená, že nebola nikdy pre bleska stvorená.

Jorik neváhal, bez ohlásenia sa teleportoval k Strake.

"Čo to má znamenať?" vtrhol jej do pracovne. Bola to typická šarlatánska miestnosť. Studená a sivá, všade rôzne nálevy, fľaštičky, sušené bylinky...

"Takéto spôsoby nebudem tolerovať." s vážnou tvárou sa k nemu otočila no potom upriamila zrak na zvitok, čo mal Jorik v ruke. Natiahla ruku, Jorik tú svoju otvoril a zvitok preletel od Jorika k Strake. Tá si prečítala vlastnú veštbu a popravila si zelenkavý limček na krku.

"Čomu nerozumieš?" spýtala sa s úškrnom, zvitok mu vrátila a začala miešať akési bylinky v mažiari.

"Cudzia víla zo zrkadla, temný blesk, jasný blesk... Čo to má znamenať?" čím dlhšie rozprával, tým viac sa do jeho hlasu vkrádalo nešťastie a zúfalstvo. Neznášal, keď sa čosi dialo a on tomu nerozumel, no čoraz viac začínal byť citlivejší, keď išlo o Anetu.

"Mimo to, že aktuálne nemám úradné hodiny a mám nejakú prácu...Si po odpovede príď o pár dní. Najlepšie budúci utorok."

"Do tej doby sa môže stať veľa." zahundral.

"Za moje preklady sa platí." zjavila sa Straka priamo oproti nemu.

"Je to tvoj vlastný výklad!"

"Ja mu rozumiem, ja preklad nepotrebujem." odfrkla si Straka "No osobnosť slečny Anety mi je veľmi sympatická takže som ochotná dať ti nápovedu. Do jej narodenín ju nepúšťaj z očí."

"To je všetko?" bezradne sa spýtal Jorik. Straka sa zjavila na druhej strane miestnosti a zdvihla akúsi skúmavku.

"Vidíme sa budúci utorok. O šiestej." mykla rukou a Jorik sa jej kúzlom zjavil pred zámkom v Davose. Zasratá veštba! Okamžite privolal Silasa a začali obaja pátrať.