Keď oceán stretne pevninu

34.Kapitola

-Clara-

Ešte raz som z celej sily zabúchala na dvere, len aby mi už konečne niekto otvoril. Počula som v byte pustenú televíziu, ale to bolo všetko. Ku dverám nikto nechodil, pričom ja som doslova mrzla na chladnej chodbe. Premokla som do poslednej nitky na oblečení, keďže som nemala na taxík. Šťastie, že som vôbec našla drobné na lístok na vlak, niekde vo vreckách kabáta. Lebo ako sa ukázalo, vo vačkoch na teplákoch som mala iba vreckovky a v mikine dva sáčky s niekoľkými piškótami pre moje drahé šteňa.

„Tak už dopekla otvorte!" zrevala som hádam na celú chodbu a dala tomu ešte jeden pokus. Claire mi minule hovorila, že majú pokazený zvonček a preto som to ani neskúšala. Nedúfala som, že ho už stihli dať opraviť. Áno...sadla som na vlak a išla za súrodencami. Aj napriek tomu, že som mala zostať na internáte a dbať na to, aby som sa dostavila poobede na angličtinu bez meškania. Alebo som mala zájsť za profesorkou žurnalistiky. Hocičo iné, len nie to, čo som urobila. Nemala som utekať. A hlavne som nemala ignorovať volania svojho psychiatra, ktorému som napokon odpísala toľko, že mu zavolám neskôr.

Mala som pomaly pocit, že sa od zúfalstva zložím priamo tu na schodoch, ale napokon sa konečne niečo stalo. Vo vnútri sa vypla televízia a niekto podišiel ku dverám. Pomaly ich odomkol, ale tvár ktorá sa po ich otvorení zjavila, nebola práve tá, ktorú som chcela vidieť. Netušila som, kto z dvojičiek je doma, ale keď som uvidela Jordan, nebolo pochýb.

„Uhm...zlato máš tu...sestru," povedala doslova znechutene, akoby som bola neviem kto. No zjavne s tým mal niečo fakt, že mala na sebe iba Austinove tričko a zjavne nohavičky. Asi som teda nevychytila práve najlepší čas, kedy sa tu ukázať úplne premočená a s červenými očami, akoby som húlila trávu. „Aj ty si mohla prísť minimálne o dvadsať minút neskôr."

„Sestru?" Akoby tam tá mrcha ani nebola, objala som Austina hneď, ako sa objavil medzi dverami. O ňu som sa nemala prečo zaujímať. Nie, ak som zrazu zas mala pri sebe brata, na ktorého som natoľko spoliehala. Žiadne zázraky robiť nemohol, to samozrejme nie, ale dúfala som, že mi nejako pomôže. Aspoň minimálne. „Krpec, čo sa deje? Si v poriadku?" Hanbila som sa pozrieť mu do očí. Hlavne keď aj na ňom som videla, že sa obliekol narýchlo. Ani nemal zapnutý gombík na nohaviciach, navyše bol hore bez, takže...fakt skvelé načasovanie.

„Nevedela som, kam inam ísť...proste..."

„Dobre, poď dnu. Si celá mokrá." Jordan po nás po oboch vrhla vražedný pohľad, že by som ju najradšej vyhodila na chodbu. No radšej som okolo nej len prešla a položila Oriona na zem. Doteraz som ho schovávala pod kabátom, ale moc to nepomohlo, keďže premokol aj ten. No lepšie, ako nič. „Jordan, prines mi prosím ťa mobil. Je v spálni." Bráško mi veľmi ochotne pomohol dať dole kabát, ktorý sme prehodili cez operadlo stoličky. Ešte aj v teniskách som mala vodu, čiapka bola tiaž celá mokrá a mikina s tričkom to tiež neprežili v suchu.

„Mala som ti asi zavolať."

„Nedala si vedieť ani Claire?" Pokývala som hlavou. Vo vlaku som na to myslela, ale kým som prišla sem, úplne mi to vyfučalo z hlavy. A počas cesty som navyše musela čeliť akejsi pani, ktorej Orion až moc prekážal. A pritom mal lístok aj všetko, ale ona si proste nemohla odpustiť sťažnosti. Ešte keby štekal, alebo jej tam behal pod nohami...ale však on mi spokojne driemal v náručí celú cestu a kde-tu si pýtal nejakú piškótu. „Mala si mi dať vedieť a nie behať v daždi. Prečo si nezavolala aspoň taxík?"

„Nemala som naň peniaze." Jordan mu priniesla mobil, no ešte skôr akoby skutočne aj niekomu volal som vedela, že bude volať Claire. Mrzelo ma, že ju bude vyrušovať v nemocnici, ale...už bolo neskoro. Mala som na to myslieť skôr, než som sa tu takto zjavila. Dúfala som, že Austin zostane telefonovať tu, ale veľmi som sa mýlila. Odišiel bokom, takže ja som tam zostala s Jordan, ktorá sa ma dobre, že očami nepokúšala zabiť. Urazene sa oprela o kuchynskú linku a založila si ruky na prsiach. „Láska...poď sem," povedala som Orionovi, ktorý však samozrejme neposlúchol. Prečo by to aj robil, že?