Keď oceán stretne pevninu

58.Kapitola

-Clara-

„Dobre...ak nechceš hovoriť o tom, čo bolo cez víkend, povedz mi o Roderickovi. Ako je to medzi vami?"

„To je ešte horšia téma." Prijala som od pána Morissona pozvanie na obed aj ponuku, aby som potom išla k nemu. Neviem ako sa mu podarilo urobiť si na mňa čas celé poobede, ale na jednej strane som bola rada. Nechcela som otravovať Brooke, za ktorou prišiel René. Na dnes mal dohodnuté nejaké obhliadky bytov a jasné, že ona mu išla veľmi ochotne robiť spoločnosť. Pred vyučovaním sa mi podarilo nabehnúť do Amelie, s ktorou som prehodila pár slov, ale potom...potom bolo všetko nanič. Síce som stretla Maxima a dostala od neho krásne objatie, všimla som si, že aj jeho niečo trápi. Akoby sa bol s niekým pochytil. „To čo sa skoro stalo po mojom príchode z prázdnin...čo to akože bolo? Obaja tvrdíme, že sa nič nestalo, že sme sa nechceli pobozkať, ale pritom..."

„Chcela si?"

„Áno. A ešte stále chcem." A preto som sa mu nemohla ukázať na oči. Musela som toto celé pretrpieť v tichosti a bez jeho prítomnosti. A to bolo sakra ťažké ak som vedela, že väčšinu času je iba o tri poschodia nižšie, ako ja. „Neľúbim ho, pán Morisson."

„To je v poriadku moja drahá. Láska neprichádza zo dňa na deň a ani po prvej puse." Absolútne som tomuto celému nerozumela. Roky som sa na škole prizerala spolužiakom, ako si budujú vzťahy a všetko, no keď sa to zrazu týkalo aj mňa, netušila som kde stojím a čo sa po mne očakáva. A pritom u nich to vždy vyzeralo tak jednoducho. Niekto sa im páčil, tak sa dali do reči a potom to išlo už samo. Lenže ja keď som sa s ním v poslednú dobu snažila osobne hovoriť, tisli sa mi slzy do očí. Tak veľmi som mu chcela všetko vysvetliť, ale... „No tie základné sympatie tam sú. Navyše ako vidím, je medzi vami dosť silné puto, čo?"

„Asi až moc. Ja neviem...neviem, kedy sa to mohlo takto zamotať. Dva mesiace dozadu ma dobre, že nie s plačom prosil, aby mohol byť môj kamarát a teraz...zrazu je to otočka o tristošesťdesiat stupňov."

„Dva mesiace sú veľmi dlhá doba, počas ktorej ste spolu strávili určite veľa času." To áno. Bez pochýb. Mali sme za sebou veľa telefonátov, veľa písania a veľa náhodných, ale aj plánovaných stretnutí. Chodili sme do mesta, vzala som ho párkrát so sebou fotiť, bol so mnou v kníhkupectve...aspoň pre mňa, to boli vzácne chvíle. Neviem ale ako pre neho. Ten zlom však zjavne nastal počas dvoch týždňov, čo sme boli bez seba. On chýbal mne, ja jemu a až vtedy sme si plne uvedomili, čo pre nás ten druhý znamená.

„Neviem čo mám robiť. Chcem byť s ním, ale to by znamenalo povedať pravdu. Vyjsť von so všetkým, čo som sa toľké roky snažila tajiť."

„Lenže niekedy to nie je vôbec zlé. Veď vidíš, ako to išlo s Brooke." Áno, s Brooke to lepšie ani dopadnúť nemohlo. Natoľko som sa bála a chcela sa jej vyhýbať a teraz...po prvé za mnohé roky som mala skutočnú kamarátku. A už to bol dosť veľký zázrak. Nieto ešte, aby som riskovala všetko aj s Roderickom. „Prečo nedovolíš po všetkých tých rokoch, aby ťa konečne niekto troška ľúbil? Hm?"

„On sám mi hovoril, že už mal niekoľko dievčat a všetko to bral ako zábavu. Nie ako vážny vzťah, alebo niečo. Len ako chvíľkové pobavenie. Veď...vraj sa len krátko predtým ako šiel na vysokú rozišiel s nejakým dievčaťom a potom o dva týždne nato, sa už tu bozkával s Brooke."

„Chlapci v jeho veku sa často správajú podobne. No keď si nájdu niekoho, na kom im skutočne záleží, nemusíš sa báť, žeby v tom pokračovali."