Život s človekom, ktorý trpí bipolárnou poruchou, by mnohí opísali ako jazdu na divokom kolotoči. Na kolotoči, ktorý sa raz točí prirýchlo a raz nahodí spätný chod a točí sa skoro nebadateľne. Dosiahnuť niečo medzi je skoro nemožné.
„Nevadí, že budeme v Moskve len dnes? Chcem byť čo najviac s mamou a tak...chápeš."
„Samozrejme," odvetila som, ale ani mi nenapadlo, aby som sa pozrela na Maxima. Priveľmi ma zamestnávalo metro, ktoré sa metrom ani nazvať nedalo. Skôr by som to tu volala tým najkrajším múzeom, alebo galériou. Neverila som, že to tu dokáže byť tak nádherné. Od metra by ste čakali jednoduchosť a modernosť. Nie prekrásny kus ruskej kultúry, dokonale zdobené oblúky, dych berúce kryštálové lustre, či zdobený strop s ručne maľovanými freskami. Steny vykladané mramorom a krásne opracovaným kameňom, dláždená podlaha a všadeprítomné veselé farby. Prešli sme už niekoľko staníc, ale každá z nich mi učarovala o čosi viac. „Ja...ja na toto nemám slov. Ako to môže byť tak nádherné?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
