Electus - Mesto Rozdelených I.

23. Kapitola

Temné siluety sa neoblomne blížili k svojej obeti. Čím bližšie k nemu boli, tým viac sa metal na zemi a kričal ako šialený:

„Nie! Už dosť! Zastavte to!"

„Vytrhol si, teraz sa všetko zacelí!

Vytrhol, kto sa na jej miesto postaví?!"

Adriána sa ich znova pokúšala zastaviť, no nevšímali si ju. Nikoho z nás. Darmo sa Vasil na nich zozadu pokúšal skočiť a chytiť ich pod krk ako by to pravdepodobne urobil v aréne. Len cez nich preletel a bolestne dopadol na hruď až mu vyrazilo dych. Svoje temné pohľady zabodli do Petra. Postupne ho obkolesovali neprestávajúc s tou strašnou básňou.

„Vráť nám, čo si vzal!

Vráť to, čo sám sebe si dal!"

Peter sa v strede kruhu zmietal ako šialený. Zatínajúcimi päsťami udieral všade okolo seba, no akoby ich nevidel. A oni nad ním stáli ako sudcovia vynášajúci rozsudok smrti.

Pandora, prosím ťa! Kašli na toho Svetlého fagana a vypadni! Tu ide predsa o mňa!

Zaťala som päste. Mala som jeho nárekov práve akurát dosť.

Pandora! Okamžite ma musíš odniesť! Prikazujem ti to!

Tak toto bola posledná kvapka. Moja trpezlivosť práve pretiekla. Bolo mi absolútne jedno, aké to bude mať následky. Surovo som Aróna vytiahla z ruksaka.

Hej, čo to robíš?!

Nevšímajúc jeho otázku som s ním zamávala nad hlavou.

„Hej, vy tam! Nehľadáte náhodou toto?!"

Zbláznila si sa?! Okamžite ma schovaj!

Siluety sa ku mne otočili. Ohnivé oči im divoko blčali chtivosťou. Odstúpili od Petra a zabodli svoje oči do mňa.

Premkla ma ostrá bolesť hlavy. Zapotácala som sa. Pustila som Aróna na zem a chytila si spánky. Nepomáhalo to. Akoby mi tam vytryskol ohňostroj hlasov. Z každej strany na mňa doliehali ich nazlostené šepoty, ktoré boli zakaždým hlasnejšie. Metala som hlavou z jednej strany na druhú, snažila som si zapchať uši, no nič nepomáhalo. Hlava mi išla vybuchnúť. Ozývali sa mi tam ako vo veľkej sále.

Zahmlilo sa mi pred očami. Už som nemala silu ďalej stáť na nohách. Prudko sa mi podlomili a ja som dopadla na tvrdú zem. Nedokázala som vnímať nič iné okrem ostrej symfónie bolesti, ktorá mi priam zväzovala údy. Zmietala som sa na zemi, kopala, kričala, no bolesť to nezmiernilo, práve naopak. Bolo jedno ako pevne si tlačím ruky na spánky, aj tak mi šla vybuchnúť. A vtom sa ozvali. Mali chrapľavé, slabnúce, akoby unavené hlasy. No o to strašidelnejšie.

„Vráť to, viac ti nepatrí!

Vráť, inak na jej miesto pôjdeš ty!"

Skríkla som od ďalšej vlny bolesti. Ich hlasy sa do mňa zarezávali ako dýky. S každým vyrieknutým slovom to bolo horšie a horšie.

„Dosť! Nechajte ma! Zoberte si, čo chcete!" kričala som zúfalo.

V diaľke zahrmelo, no ja som to vnímala len hmlisto. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Cítila som, ako so mnou niekto lomcuje. Pootvorila som oči a zistila, že nado mnou stojí Adriána. Vyzerala hrozne vystrašene. Niečo mi hovorila, znelo to dosť naliehavo, no ja som vtedy nebola schopná ani si utriediť myšlienky.

Odrazu všetko stíchlo. Neviem to poriadne vysvetliť. Akoby som sa ponorila do hlbokého bazéna a všetky hlasy odplávali spolu s vodou. Vyčerpane som pootvorila oči. Adriána mi niečo hovorila, no nepočula som ani ju. Akoby som úplne ohluchla.

Načo čumíš?! Utekaj!

A ja som si myslela, že mám pokoj s hlasmi.

Čo sa to stalo?

Skúsila som sa ho spýtať v hlave. Pripadalo mi to dosť hlúpe a čudné, no nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo.

Zablokoval som ich. Nateraz sa ti do hlavy nedostanú, no musíš si pohnúť! Neviem, na ako dlho ich zadržím.

Zrazu mnou Vasil prudko zatriasol. Niečo mi splašene bľabotal, no ja som ho nepočula. Dala som mu ruku na ústa, aby zmĺkol. Trasúcimi rukami som sa štverala na nohy. Adriána, našťastie, pochopila môj zámer a pohotovo mi pomohla. Sťažka som sa oprela o strom a šibla pohľadom na Petra. Ležal na zemi a plytko dýchal. Bol celý spotený a vysilený. Rukami si masíroval spánky. Na tvári mal bolestnú grimasu. Našťastie sa však už nemetal ani nezvíjal v bolestiach.

Pandora, prosím!

Veď hej!

Veľavravne som pozrela na Adriánu a následne na temné siluety. V očiach plných strachu som zazrela záblesk pochopenia. Stroho prikývla. Zobrala som Aróna a zbalila ho do ruksaka. Dala som si záležať, aby temné siluety videli, kde ho dávam. Potom som sa rýchlo rozbehla pozdĺž ulice.