Electus - Mesto Rozdelených I.

46. Kapitola

    Známy hlas mi ešte chvíľu doznieval v hlave. Nevedela som či sa jej mám hodiť do náručia a objať ju za to, že nás zachránila, alebo na ňu nakričať, že to bol ten najhorší plán, aký kedy vymyslela.

Ako na povel sme sa všetci na ňu pozreli. Jej impozantná silueta pomaly a dôstojne vystupovala z tieňa na svetlo. Zastala asi desať metrov od nás. V ruke držala napnutý luk. Všimla som si, že si dala záležať na tom, aby jej pouličná lampa osvetlila celú tvár. Vyžarovalo z nej pevné odhodlanie. V očiach sa jej odrážala nemá hrozba. Celý efekt nebezpečenstva ešte dotvárala slabá červená žiara, ktorá vychádzala z prsteňa a ostrý hrot šípu mieriaci na Marekovu hruď.

„Čo to..." začal svalovec, no Adriána mu nedala dopovedať.

„Odstúpte od nich!" rozkázala.

Traja muži, ktorí na ňu zmätene a s hrôzou hľadeli, ticho poslúchli nespúšťajúc oči zo šípa, ktorý mala v natiahnutej tetive. Marek sa však ani nepohol. Neveriacky sa pozrel na ostatných.

„To nemyslíte vážne! Hádam vás nezastraší jedna baba?!"

„Odstúp od nich!" zrúkla naňho Adriána výstražne a oči sa jej pri tom nebezpečne zaleskli.

No on sa na ňu výsmešne usmial a postúpil k nej o krok dopredu.

„Vážne si myslíš, že ti stačí držať v ruke zbraň, aby si bola nebezpečná?!"

„Nerob sprostosti a odstúp zelenáč," dohováral mu jeden z jeho kolegov prestrašene pri tom pozerajúc na Adriánu.

On však robil, akoby to ani nepočul. Vyzývavo sa postavil rovno pred Adriánin šíp.

„Tak čo mi urobíš? Trafíš ma touto detskou hračkou?"

„Poslúchni ich, inak zistíš, ako táto hračka pekelne bolí," vyhrážala sa ďalej s dochádzajúcou trpezlivosťou.

„Urob to, ty somár!" skríkol opäť jeden z nich.

No on skrátil vzdialenosť medzi ním a Adriánou sotva na päť metrov.

„Neverím, že si toho schopná," hovoril a ležérne sa k nej približoval.

Adriáne sa na chvíľu oči temne zaleskli. Sotva túto vetu dopovedal, pustila tetivu. Šíp ako blesk preletel popri jeho tvári a zabodol sa do stredu stĺpa na elektrickom vedení. Chlap prestrašene skríkol, padol k zemi a rukou si držal ľavú časť tváre.

„Ako vidíš, som," chladne odvetila Adriána nespúšťajúc z neho tvrdý pohľad.

Luk však nezložila. Práve naopak. Pod sekundou odniekiaľ vytiahla ďalší šíp a nastokla ho do tetivy. Bez najmenšieho zaváhania prekročila Mareka, ktorému cez prsty pomaly začínala presakovať krv a podišla k ich autu. Po ceste sa sklonila luk, červená žiara jej oblapila dlaň. Luk zmizol a na jeho mieste bola malá kuša s natiahnutou tetivou. Hodila výhražný pohľad na ostatných chlapov, no tí iba meravo postávali a neveriacky sa na ňu dívali, akoby bola iba prízrak a nie skutočná osoba. Pomaly a váhavo odstúpili od auta.

Otvorila dvere a vytrhla ruksak z náruče toho piateho.

„To ti príde ešte draho," zavrčal ten svalovec. S údivom som sledovala, ako sa ani jeden z nich neodvážil priblížiť. Adriána im kušou naznačila, aby nastúpili do auta. Poslúchli. Pomohli Marekovi na nohy a odvliekli ho na zadné sedadlo.