Electus - Mesto Rozdelených I.

66. Kapitola

„Aďka!"

Adriána sa trhla. Zmätene zažmurkala a unavene sa pozrela na Vasila.

„Áno?"

„Povedz Petrovi nech mi tú klobásu ešte nechá!"

Adriána sa dívala z Petra na Vasila. Peter jemne pokrútil hlavou a nadhodil prosebný výraz.

„Čia je to klobása?" spýtala sa nakoniec.

„Moja," odvetil Peter a pritiahol si ju k sebe.

„Hej!" skríkol Vasil a ťahal ju naspäť.

„Vasil, nechaj mu ju. Máš predsa svoju," unavene poznamenala pretierajúc si oči.

Vasil sa na ňu s otvorenými ústami pozeral. Nakoniec nadurdene pustil Petrovu palicu a odtiahol sa od neho.

„Vďaka."

Vasil mu neodvetil. Namiesto toho sa naťahoval po svojej klobáse, že ju otočí, keď mu do očí padla Adriánina nedotknutá palica s pripravenou klobásou na opekanie podoprená o strom.

„Aďka?"

Trhla sa. S nevôľou odtrhla zrak od maminho zápisníka a zmätene sa pozrela na Vasila.

„Čo je zasa?"

„Môžem ti ju upiecť?" prosil ukazujúc na pripravenú klobásu.

Adriána pokrčila plecami.

„Pre mňa za mňa, ale dávaj pozor, nech ti nespadne do plameňov," upozornila ho.

Vasil natešene prikývol a schmatol Adriáninu palicu. Peter sa jej snažil naznačiť, že robí obrovskú chybu, no ona sa znova ponorila do lúštenia zašifrovaných zápiskov.

Opatrne som vybrala jednu polovičku z popola a snažila sa ju fúkaním nejako očistiť, no popol na mastnej klobáse držal ako lepidlo. Bohužiaľ, nemali sme po ruke žiadne utierky ani nič podobné a tričko alebo, nebodaj, mikinu som si zašpiniť nechcela.

„Ukáž, pomôžem ti," ponúkol sa Peter, ktorý ma už asi dve minúty nenútene pozoroval chrúmajúc pri tom svoj obhorený kúsok.

Prestala som ju čistiť a pozrela naňho so zdvihnutým obočím.

„No tak, sem s ňou," povedal nastavujúc ruku.

Naposledy som sa pozrela na svoju začmudenú klobásu a s porazeneckým povzdychom som mu ju hodila. Ten ju s ľahkosťou chytil a začal obzerať zo všetkých strán. Dal si ju pred tvár a sústredeným pohľadom spod prižmúrených viečok si ju premeriaval.

„To ju chceš vyčistiť pohľadom alebo si práve obhliadaš terén?" uštipačne som utrúsila.

Nevšímajúc ma si niečo pre seba zamrmlal. Jeho telom prešla vlna energie. Videla som, ako z dlane, v ktorej zvieral moju klobásu, pomaličky, iba malým cícerkom, začala vytekať voda. Postupne si razila cestu cez prsty až ku klobáse. Začala ju obmývať ako vlny obhorený kus lode.

Po pár minútach mi ju vrátil. Bola dokonalo čistá. Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Ďakujem," vysúkala som zo seba.

„Za málo."

„Ako si to... Chcem povedať... V blízkosti nie je žiadna voda..."

„Ako sa zdá, o Svetlých mágoch toho vieš naozaj veľmi málo," skočil mi do reči a ja som zahanbene sklopila zrak.

„Je o nás povestné, že Svetlý mág nemôže využívať element, ktorý nemá vo svojej tesnej blízkosti. To však len do určitého veku. Potom prichádza na rad Elementka. Vtedy akoby sa jeden zo živlov stal tvojou súčasťou, bez ktorej nevieš a nemôžeš žiť. Tento jediný živel môžeš používať aj bez toho, aby si mala pri sebe jeho zdroj. Samozrejme, nemôžem urobiť nič veľké ani silné, no môžem ho ovládať."