Electus - Mesto Rozdelených I.

75. Kapitola

* * * 

V obrovskej miestnosti bolo rušno. Mágovia sa nedočkavo hmýrili pred menším provizórnym pódiom. Niektorí si vzrušene šepkali najnovšie klebety, iní sa zasa rozplývali nad dopredu pripravenými otázkami, ktoré obyčajných mágov najväčšmi zaujímajú. Veselá vrava, ktorá tam panovala, stíchla vo chvíli, keď sa na malom pódiu zjavila neutrálna Severínová tvár.

Všetci sa naňho s očakávaním pozreli. On sa však nikde neponáhľal. Dával si na čas. Nevnímal množstvo pohľadov, poniektoré aj pochybovačné alebo krivé, a sebavedomo sa zadíval do každej tváre. Na túto chvíľu sa dlho pripravoval. Teraz má možnosť opäť dostať do rúk oťaže a docválať až do cieľa. Rozhodne si nedá prebrať moc od nejakej mladej a opovážlivej ženy s podrezaným jazykom. Proti nemu stáli už aj lepší a s múdrejšími nápadmi ako mala ona. Nechápal preto, ako sa môže tešiť toľkej obľube. Veď jediné, čo chce v Spoločenstve dosiahnuť sú ostrejšie vzťahy medzi Svetlými alebo dokonca aj vojnu. Čo by on, ako Hlavný mág, len tak nedopustil.

„Za posledných šestnásť rokov," začal Hlavný mág, čím si vyžiadal pozornosť svojho obecenstva, „som vládol tomuto Spoločenstvu a postupom času som mu obetoval takmer všetko. Za mojej vlády došlo k dvadsiatim konfliktom medzi Svetlými a Temnými. Väčšina z nich bola skôr nedorozumenie než pokus o útok. Každého obvineného som spravodlivo potrestal nedbajúc na jeho postavenie alebo vzťah voči mne. Vybudoval som nové školy, divadlá, športoviská... A to najhlavnejšie, podarilo sa mi uzavrieť mier medzi Temnými a Svetlými mágmi. Netvárte sa, že ste už zabudli na tie časy, keď sme každý večer tŕpli či nás náhodou nenapadnú, nevyplienia. Na Hliadky, ktoré každý deň chodili po uliciach našich lesných dedín a dávali pozor či sa náhodou niekde niečo nešuchne, nepraskne. Tie časy sú už dávno za nami... Poniektorí si však myslia, že som vládol už pridlho. Lenže sa pýtam. Dali by ste Spoločenstvo do rúk nejakej mladej, ambicióznej, ale za to neskúsenej žene, ktorá nechce nič iné, len zničiť mier a začať vojnu? Pritom si možno ani neuvedomuje, že tým finančne, hospodársky a morálne vyčerpá naše Spoločenstvo. Sľubuje vám len prázdne nádeje a sny. Ja som dodržal všetko, čo som vám kedy povedal a sľúbil, čo ona pre jej zbehlosť, nedočkavosť a absolútnu nedisciplinovanosť v politike nikdy nedokáže."

Severín dokončil krátky úvod a vyzývavo pozrel do davu nepokojných novinárov, ktorí si zapisovali všetky jeho slová. Až po chvíli zistili, že Hlavný mág skončil.

„A aký názor máte na útoky, ktoré sa odohrali za posledné týždne? Aj tie pokladáte za nedorozumenie?" spýtala sa jedna novinárka z davu.

„Hliadka na týchto prípadoch usilovne pracuje, no zatiaľ sa nezistila presná príčina útokov," odvetil jej na to.

„A čo ten mladý nebezpečný Svetlý mág, ktorý uniesol vašu dcéru? Je pravda, že vám ušiel z najstráženejšieho väzenia?" podpichol postarší novinár niekde zozadu.

Obecenstvom prešla vlna vzrušeného šepotu. Severín v duchu zastonal. Takže už aj toto vedia. On sám sa to dozvedel len pred dvoma dňami, no vyzerá to tak, že táto viac než citlivá informácia si ľahko našla cestu aj do ich zvedavých uší. Hlavný mág sa vystrel, nedal na sebe nič znať a s priam ľadovým pokojom odpovedal:

„Bohužiaľ, áno, no máme informácie, že mal pomoc z vonku. Preto by som nerobil..."

„Takže je to pravda. Naozaj sa dá z Metusa ujsť!" prerušil Severína nejaký mladík a lepšie sa zadíval do Severínovej tváre, „a zrejme veľmi ľahko."

Severín naňho hodil mrazivý pohľad. Na chvíľu všetci stíchli. Po očku sledovali toho hlupáka, ktorý si dovolil prerušiť ho.

„Poprosil by som vás, aby ste ma nabudúce nechali dopovedať skôr, ako vyhŕknete takúto sprostosť," hovoril a pritom ho prepaľoval blčiacim pohľadom.