Electus - Mesto Rozdelených I.

45. Kapitola

Kútikom oka som si všimla Petra, ktorý bojoval už medzitým s druhým mužom a krvopotne sa snažil dostať k tomu tretiemu. Zozadu sa však k nemu blížila tá potetovaná hora svalov, ktorú som nanešťastie asi iba na chvíľku omráčila. Vasilov výkrik ma prinútil pozrieť sa nad seba. Marekova noha vystrelila mieriac mi rovno na brucho. Vykríkla som od strachu a schúlila sa do klbka kryjúc si rukami hlavu.

Bolesť však neprichádzala. Namiesto toho som pocítila to zvláštne trhnutie niekde vnútri a hneď na to obrovskú únavu. Počula som jednu šťavnatú nadávku a znova ďalšie údery. Očkom som zazrela toho chlapa ako skáče na jednej nohe držiac si pri tom druhú. Hodila som pohľad na ďalšieho muža, ktorý priam zúrivo schmatol Vasila a odsotil ho do Petrovho chrbta. Marek, ktorý tu len pred malou chvíľkou skákal na jednej nohe, kríval ku mne. Snažila som sa opäť postaviť na nohy, no hlava sa mi točila. Zacítila som, ako ma pevne chytil za rameno. Donútil ma postaviť sa a prudko sotil dopredu. Zatackala som sa a silno narazila do chlapcov.

Skoro som sa neudržala na nohách, taká som bola unavená. Uhla som sa pred Marekovým nenávistným pohľadom, ktorým ma priam prepaľoval a všimla si malý zlatý štít, ktorý sa pomaly strácal v éteri. Bol na mieste, kde som pred tým spadla. Pozrela som sa ešte raz na krívajúceho Mareka a jeho nevraživý pohľad a bolo mi hneď jasné, čo sa asi tak mohlo stať.

Očkom som pozrela na chlapcov. Petrovi tiekla z nosa krv, no to pridávalo iba lepší efekt jeho divému pohľadu, ktorým ich prebodával. Vasil bol celý od prachu, no okrem skrvavených hánok nemal nič zranené. Ja som sa radšej ani nechcela vidieť. Veď si ma tu prevaľovali ako upratovačka handru na podlahe!

„Hra sa skončila, krpci!" zahlásil Marek triumfálne.

„Tiež si myslím," odvetil hlas z tieňa bytovky.