Electus - Mesto Rozdelených I.

33. Kapitola

    Oknom sa preblysol blesk nasledovaný divokým hrmením. Listy na konároch vrážali do okna, čím vytvárali tiché klopkanie. Oheň v kozube pukotal, no teraz nebolo nikoho, kto by pred ním stál a zamyslene doň hľadel. Posledné týždne mu nepriali, aby spomínal.

Ticho v miestnosti opäť prerušil dunivý hrom. Hneď za tým tichý škrabot pera o papier. Bol rovnako krátky ako ďalších tridsať pred ním.

Za stolom sa hrbil muž. Jeho vždy úhľadný čierny elegantný oblek sa teraz celý dokrkval od neustále sedenia a naťahovania sa za papiermi, ktoré mu každým dňom pribúdali. Cez dve obrovské kopy papierov, naskladané do dokonalých komínov, ho nebolo skoro ani vidieť. Lampa mu osvetľovala len neučesané čierne vlasy, po ktorých mu už križovala spleť šedín. Opäť podpísal jeden z papierov a dovolil, aby sa tento tichý zvuk odrážal od stien pracovne. Pošúchal si unavené oči a siahol po ďalšom.

Rukou pri tom omylom narazil do pečatidla. To sa zvalilo a kotúľalo sa k fotografii po jeho ľavici. Rýchlo ho chytil ešte pred tým, než sa jej stihol dotknúť. Opatrne ho odložil a zadíval sa na obrázok ženy, ktorú nadovšetko miloval. Fotografiou nikto nepohol dlhých päť rokov. Za ten čas dosť vybledla, no aj napriek tomu, slnko nikdy nezmylo jej šibalský úsmev z tváre. Oči, ktoré vždy iskrili odhodlanosťou a dobrou náladou, sa naňho vyzývavo pozerali. Aj teraz, po toľkých rokov, keď sa na ňu pozrel, nabral stratenú energiu, ktorú tak často potreboval, no ktorú väčšinou nikde nenašiel. Aj keď sa snažil zastaviť príval spomienok, ktoré sa mu tlačili do mysle, nedokázal to.

Náhle sa mu všetky tie roky premietli v hlave ako film. Od prvého dňa, keď ju uvidel, ako kandiduje na Hlavu spoločenstva Temných mágov, cez všetky ich spoločné chvíle plné smiechu, mládežníckych hlúpostí a plánov do budúcna, až po deň, kedy sa s ním naposledy lúčila. Zdalo sa to ako včera, keď hovorila tie posledné zvonivé slová.

„Daj na ňu pozor a prestaň sa už konečne o mňa strachovať. Viem si poradiť aj sama. Čo také by sa mi mohlo stať?"

Neodvetil vtedy.

Nechcel ani myslieť, aké veľké nebezpečenstvo jej tam mohlo hroziť. Áno, hoci vtedy dva mesiace dozadu všetko preveroval tajne za jej chrbtom, zisťoval si, kam presne pôjde, s kým, kedy a ako. Preveroval jej plán, hľadal nejaké slabé miesta, kde by sa im mohlo niečo stať a hneď ich odstraňoval. No aj napriek tomu mal obavy, že niečo prehliadol. Nanešťastie sa jeho zlé tušenie vyplnilo o dva týždne po jej odchode. Veľa ľudí mu už vravelo, že čas všetko utíši, zahojí. Že raz zabudne alebo stretne niekoho iného. No s každým ďalším východom slnka prestával veriť, že sa to raz stane.

Z myšlienok ho vytrhol panovačný a tvrdý hlas na chodbe a za ním celý rad ďalších výkrikov. Prekrikovali sa jeden cez druhého, takže Severín nevyrozumel vôbec nič. Zlostne zavrčal, odložil pečatidlo na miesto a postavil sa od stola, keď do pracovne vpálil nahnevaný starec.

Na jeho bielom saku sa mu napínali gombíky od veľkého brucha, ktoré sa márne snažil zakryť štíhlejším strihom. Práve naopak, dosiahol tým presne opačný efekt. Bolo pokrkvané a neupravené, akoby sa sem rozhodol prísť len pred chvíľou. Pod sakom mu vytŕčali hnedé nohavice. Šnúrky na kožených topánkach mal ledabolo zašnurované. Na hlave sa mu striebristo leskli spotené biele vlasy. Pot mu po malých kvapkách stekal dolu zvrašteným obočím a cez tvár bordovú od zlosti. Namáhavo dýchal, akoby zabehol maratón a nie tých pár schodov na tretie poschodie. Žiarivé gaštanovohnedé oči, ktoré sa miešali aj so zelenou farbou zabodol do Severínovej chladnej tváre. Nečakal na otázky ohľadom jeho nečakanej prítomnosti a s hnevom vypustil všetko, čo mal na srdci:

„Už vás mám plné zuby, Severín! Prekročili ste všetky hranice a ja to nemienim tolerovať! Porušili ste zákony, ktoré ste vy sám navrhol! Porušili ste našu dohodu!"

Nadýchol sa, aby nabral dych a ďalej pokračoval:

„Dohodli sme sa jasne! Temní nemajú čo robiť v mestách a Svetlí v lesoch. Už minule som vás varoval, že ak ešte niekto z Temných mágov sa pokúsi vstúpiť do mesta bez ohlásenia a môjho výslovného súhlasu, dám toho dotyčného s okamžitou platnosťou zavrieť!"