Electus - Mesto Rozdelených I.

67. Kapitola

„Lenže ty vieš ovládať aj iné elementy," nadhodila som.

To vzbudilo Adriáninu pozornosť. Na chvíľu odtrhla oči od zápisníka a spýtavo sa naňho zahľadela.

„Vieš používať aj iné elementy?" neveriacky zopakovala.

Peter sa pod našimi pohľadmi nepokojne zavrtel.

„A ty máš v tom prsteni aj iné hračky okrem luku a šípov?" vrátil jej to. Venovala mu krivý pohľad.

„O tom prsteni nemal nikto vedieť," začala zmierlivo.

„Aj o tomto vie iba málo ľudí. Keďže však cestujeme spolu, je vhodné sa s takýmito vecami občas podeliť."

„No tak, Peter. Nechaj ju. Určite na to mala dôvod."

Snažila som sa ju obhájiť. Peter sa trpko uškrnul.

„Samozrejme. Rovnako, ako na všetko ostatné."

Tu sa už ozvala Adriána.

„Bol to dar. Tento prsteň pochádza z čias Veľkej vojny. Mal slúžiť ako zbraň proti Temným mágom. Avšak jeho výroba bola veľmi náročná a zdĺhavá, preto sa vyrobilo iba zopár exemplárov, ktoré boli darované najvyšším generálom a šľachte. Po všetkých storočiach sa však s najväčšou pravdepodobnosťou zachoval iba tento. Hovorí sa, že vnútri má čistú mágiu zeme. Dokáže vyčarovať akúkoľvek zbraň z prírodných materiálov s neobmedzenou muníciou."

Obdivne som nadvihla obočie.

„To bol... veľmi vzácny dar," pokračoval Peter s náznakom prezieravosti. Adriána otrčila bradu ako vždy, keď sa jej niečo nanajvýš nepáčilo.

„Áno. Bol. No to nie je podstatné. Radšej teraz vysvetli, ako to, že vieš ovládať aj iné elementy," spytovala sa ďalej rýchlo bočiac od svojho súkromia. Peter jej venoval dlhý

„Naučil som sa to," odvetil prosto.

Adriána sa schuti zasmiala. Nechápavo som na ňu hľadela.

„To je nonsens. Nikto by dobrovoľne nepodstupoval ďalší výcvik, na ktorý by ho po prvé, ani neprijali, keďže pokiaľ to nie jeho element, tak by mu to šlo veľmi ťažko, a po druhé, komu by sa chcelo chodiť ďalších päť rokov na výcvik jedného elementu, u ktorého aj tak nebudeš mať nikdy záruku, že ťa bude počúvať?"

„Som samouk," odvetil jej na to po chvíli.

Adriána sa zarazila. Na chvíľu naňho nemo hľadela. Peter jej pohľad trpezlivo opätoval. Pozorne si ho premerala od hlavy až po päty. Nakoniec však iba pokrútila hlavou.

„Neverím tomu. Možno si Electus, no takúto moc nemáš," rázne pokrútila hlavou.

Peter na to nič nepovedal. Namiesto toho natiahol ruku nad oheň a niečo veľmi rýchlo zamrmlal. Odrazu oheň zasyčal. Adriána sa uprene pozrela do karmínovo červených plameňov, ktoré sa začali ohýbať a tvarovať podľa Petrových pohybov dlane. V duchu som zhíkla nad tou nádherou.

Plamene presne napodobňovali Petrove ladné pohyby a svojimi sústredenými a presnými krokmi pripomínal tanečníka, okolo ktorého sa poslušne krútili v rôznych špirálach. Skrčil sa. Pomaly vzpažil ruky až ich nakoniec spojil opäť za chrbát. Plamene sa zoskupili a ako jedná veľká guľa ho pohltili zo všetkých strán. Prestrašene som skríkla, dokonca aj Vasil sa trhol, no ďalej vytrvalo sledoval nevšedné divadlo. Teda, dúfala som, že to bolo iba divadlo.

Oheň sa začal pomaly dvíhať, formoval sa do tvaru ľudského tela. Odrazu bolo počuť hlasné tlesknutie a plamene sa začali vpíjať do Petra. Hneď, čo ho pohltili aj posledné iskry, natiahol ruku k vyhasnutému ohnisku a znova niečo zašepkal.

Vtom z jeho natiahnutej ruky vyšľahol prúd rozžeraveného svetla. S vražednou presnosťou zasiahol ohnisko. Ozval sa hlasný výbuch. Rukou som si zatienila oči od náhleho bieleho svetla, ktoré postupne slablo až nakoniec úplne zhaslo.