Electus - Mesto Rozdelených I.

7. Kapitola

Skôr, než mi stihol dať nejakú jednoznačnú odpoveď sa dvere do telocvične rozleteli. Obaja sme sa tam pozreli. Stál tam otec. Nadurdene som zmraštila obočie. Trochu ho zaskočilo, že nás dvoch vidí, ako sedíme na žinenke a nič nerobíme, no nepovedal na to nič. Ignorujúc ma sa obrátil k Alfonzovi.

„Máš už hotové tie plány?"

„Skoro. Ešte potrebujem s tebou prebrať pár detailov," odvetil na to celý vykoľajený, že ho tu videl stáť.

„Aké plány?" spýtala som sa pohotovo, pretože som cítila, že mi znova niečo uniklo.

„To ťa nemusí zaujímať," odbil ma Hlavný mág.

„Lenže ja to chcem vedieť," protestovala som.

„Toto sú vladárske záležitosti. S tými si ty hlavu lámať nemusíš."

„Tak vladárske záležitosti... Tie sú ti prednejšie ako tie osobné?"

Podvrtla som. Otec sa na mňa zmätene zahľadel.

„Pandora, to som nikdy..."

„Nemusíš nič vravieť! Za tie roky som na to stihla prísť aj sama."

Otec zaťal päste, no neoponoval mi. Trafila som rovno do čierneho. Alfonz vytušil napätie, čo sa medzi nami utvorilo. Priateľsky a s úsmevom na tvári vošiel medzi nás.

„Ale no tak, Severín. Pandora to tak nemyslela," s tým sa výhražne pozrel na mňa.

„Možno by sme jej predsa len mali povedať, čo plánujeme. Veď to nie je nič tajné a ona to aj tak nikomu neprezradí."

Natešene som sa usmiala na Alfonza. Aspoň, že on z času na čas stál na mojej strane, keď zvyšok vily bol proti mne.

„Nie," rozhodol otec.

Moja náhla radosť rázom sfučala ako balón napustený héliom.

„Prečo?" spýtala som sa.

„Pretože si drzá, tvrdohlavá a neriadiš sa mojimi pokynmi a zákazmi."

„Keby som sa riadila tvojimi „pravidlami" tak by som vyšla za múr až keby sa sám rozpadol!"

„Lenže v tej dobe by si bola určite oveľa múdrejšia a neprikmotrila by si sa k prvému chlapcovi, ktorého by si po ceste stretla."

„Zachránil ma!" bránil som sa.

„A uniesol!"

„Nevieš ako to bolo!"

„Keby som vedel, že máš taký zlý vkus..."

„Nevedela som, že bol Svetlý! A ako som to mohla vlastne vedieť?! Veď som žiadneho doposiaľ nevidela!"

„Svetlých netreba vidieť! Stačí ich cítiť!"

Nahnevane som rozhodila rukami.

„Tak som ho nespoznala, no a čo?! Pre mňa bolo vtedy dôležité, že ma zachránil pred tvojím zvieraťom!"

„Ktoré by ťa nenapadlo, keby si neutiekla!"

„Vieš koľko vecí by ma nenapadlo, nezranilo a neotvorilo mi oči, keby som neutiekla?!"

„A vieš, čo by si sa dozvedela, keby si aspoň raz dávala pozor na hodinách?!"

„Áno, od Adriány som sa toho veľa dozvedela," odvetila som sladko.

„Stantinová tu len zastupovala!" zasyčal zlostne.

„Klameš! Viem, čo sa stalo v onú noc, keď prvýkrát prišla za tebou."

Otec po týchto slovách zmeravel. Takto zaskočeného som ho už dávno nevidela. O chvíľu ho však vystriedala maska chladného pokoja.

„Kto ti to povedal?" ticho sa spýtal a oči sa mu nebezpečne zaleskli.

„Do toho ťa nič!" zasyčala som cez zaťaté zuby a pobúrene naňho zazerala kedykoľvek pripravená pokračovať v našom malom ústnom šerme.

Jeho kamenná tvár sa zachmúrila. Prebodával ma svojimi oceľovosivými očami. Ja som mu ten pohľad úspešne vrátila.

„Ehm," nervózne si Alfonz odkašľal len pár metrov od nás, „nechcem rušiť vašu úprimnú výmenu názorov, ale o chvíľu ťa, Severín, čaká tlačovka."

Otec pozrel na hodinky. Kývol hlavou Alfonzovi a mne venoval ešte jeden krátky ostrý pohľad, ktorý jasnejšie už ani hovoriť nemohol. Ešte si to preberieme. Potom za sebou zatvoril dvere do telocvične a nás dvoch zanechal v úplnom tichu.

Nahnevane som sa obrátila na Alfonza:

„Vidíš! Vravela som, že na ňu kašle!"

„Pandora... Myslím, že by si takto o ňom nemala hovoriť."

„Takže si ešte stále myslíš, že koná správne?" zopakovala som trochu šokovaná tým, čo hovoril.

Alfonz uhol pohľadom. Prehltol. Ohryzok mu pri tom divoko nadskočil. Uprene som sa naňho dívala čakajúc na odpoveď.

„Nie je mojou úlohou súdiť jeho rozhodnutia. Už viac nie."

Pohľad mal zabodnutý do zeme telocvične. Pripomínal mi psa, ktorý sa skrýval pod stolom a čakal, kedy prehrmí hrozná búrka. Neveriacky som sa naňho dívala s otvorenými ústami.

„Si zbabelec ako všetci ostatní!" skríkla som naňho a pobrala sa preč z telocvične skôr, ako ma stihol zastaviť.